Dostala sa mi do rúk fantastická kniha 47 rokov života, ktorá porovnáva životy dvoch ľudí. Svätého Maximiliána Kolbeho, ktorý obetoval v Osvienčime dobrovoľne svoj život za život spoluväzňa, ale jeho príbeh väčšina pozná, a Rudolfa Hössa veliteľa Osvienčimu. Zaujímavé je, že obaja boli nábožensky vychovaný, miništrovali, pristupovali ku sviatostiam, snívali o kňazskom povolaní, dobre sa učili... a predsa čo z nich vyrástlo.
Nechcem tu teraz rozoberať život pátra Maximiliána, ale chcem vám ponúknuť túto výpoveď Rudolfa H., ktorá vo mne vzbudila množstvo otázok : „Svedomie ma núti podať ešte nasledujúce vyhlásenie: Vo väzenskej samote som dospel k trpkému poznaniu, akých ťažkých zločinov proti ľudskosti som sa dopustil. Ako veliteľ vyhladzovacieho tábora som uskutočňoval časť strašných vražedných plánov tretej ríše. Ľudstvu i človečenstvu som nevýslovne ublížil... kiežby mi Boh raz odpustil moje činy. Až v poľských väzeniach som zakúsil, čo je ľudskosť. Napriek všetkému, čo sa stalo, zaobchádzali so mnou po ľudsky, čo by som nikdy nepredpokladal a hlboko ma to zahanbilo. (Mnohí z nich sú bývalí väzni z Osvienčimu. Napriek všetkému, čo sa stalo, ešte stále vidia vo mne človeka.) Kiežby odhalenie a potvrdenie strašných zločinov proti ľudskosti a človečenstvu v budúcnosti vždy vystríhalo čo i len pred náznakmi činov, ktoré by mohli viesť k takým strašným udalostiam.“
Nepíšem to, aby som jeho zverstvá v Osvienčime nejako obhajoval, a iste to mohol napísať len preto, aby to dobre znelo, ale predsa si pri tomto uvedomujem, že Boh má asi iný meter, ako ja. Zaujímavý je aj tento detail – „Väzenský kaplán odpovedal vyhýbavo, keď ho požiadali, aby Rudolfa vyspovedal. Zavolali preto k nemu pátra Lohna z Krakova. Spovedné tajomstvo zastrelo tajomstvo tohto človeka.“
Kde skončila jeho duša? Vyspovedal by som ho ja?
Ja, ako azda aj väčšina z nás, by sme ho poslali do ... A Boh možno (určite) rozmýšľa inakšie, ale ako ťažko mi je to prijať a pochopiť. Božia láska sa mi tu zdá byť až príliš veľká, akoby ľudsky neúnosná. (A na druhej strane - predsa aj ja sa na ňu spolieham.)