« Back

Pokoj

Pokoj

Z nedeľnej homílie nášho pána dekana sa mi hlboko zafixoval pekný príbeh....

Kdesi vypísali výtvarnú súťaž na tému "Pokoj". Do finále sa pred porotu dostali dva obrazy.

Na jednom bola idylická krajinka, krásna lúka na kraji lesa s množstvom kvetov a modrou oblohou s obláčikmi.

Ale tento obraz nevyhral.

Vyhral ten druhý. Na ňom bol namaľovaný divý vodopád, do obrazu zasahovala nadeň vetva stromu, na nej hniezdo a vtáčik.

Prečo asi?

Comments
sign-in-to-add-comment
Netuším... Vodopád u mňa nepredstavuje pokoj...vetvička nad ním a vtáčik... snáď to, že spieva, aj keď je vo výške a pod ním nič... hádam toto. Mne napadlo s vtáčikmi to, že my sa naháňame, ako dubáky a oni spievajú o hrdielka...polietajú a zasa spievajú...krásne spievajú... mám radosť ich počúvať:o)
Posted on 7/7/13 11:16 PM.
No, tak na dvojku. Lebo vtáčik, aj keď sa pod ním všetko trasie, ostáva pokojný. Vie, že keby dačo, má krídla! dôvera....
Dubáky sa naháňajú? emoticon))) Hádam my za nimi- aspoň u nás na Slovensku.
Posted on 7/7/13 11:32 PM.
Nezaprieš v sebe učiteľskô srdecko:o)
Posted on 7/7/13 11:39 PM in reply to Mária-Irma Danieliszová.
Dnes som videla poriadne veľkú vranu, ako sedí na tenunkej vetvičke na samom vrchu...kde sedávajú drobučké vtáčiky... Poučenie - sedieť na "tenučkej vetvičke" - je stav neustálej dôvery, postoj dôvery - hocikedy vzlietne, dokonca "sedí len napol krídla:o))) zadok nemá... inak by nemohla na tej tenulinkej vetvičke sedieť taká "váha", ako tá vrana... :o)
Posted on 7/8/13 8:37 PM.
emoticon))))))))))))))))))))))))) krásne, ďakujem, a dúfam, že ani tu smiech nie je hriech.
Posted on 7/8/13 8:41 PM.
Sama som sa pučila od smiechu, ako som to písala:o))))))) emoticon
Posted on 7/8/13 9:54 PM in reply to Mária-Irma Danieliszová.
Jej, to je krásny obraz. Možno som to už niekde čítala, neviem, ale znovu som si uvedomila ten kontrast - dravý vodopád a nad ním - pokoj vtáčika v hniezde... Úžasné.
Dôkaz, že náš pokoj nie je nutne závislý od vonkajších okolností. emoticon
Posted on 7/10/13 10:02 PM.