Malá (alebo väčšia) zmena
Moji milí priatelia, sestry, bratia ...a iní.
Nepodarilo sa mi sem vložiť krajší obrázok, za tých 7 dní som to zabudla.....
Ale ide o čosi dôležitejšie. Mala som možnosť spolupodieľať sa na duchovných cvičeniach pre mladých a mala som i dlhý, potrebný duchovný rozhovor so "šéfom" podujatia.
Dostala som radu. Nie rozkaz.
Vyhodiť všetko, čo znepokojuje , rozčuľuje a okráda ma o pokoj srdca, ktorý tak veľmi pri svojej profesii potrebujem.
Niektorí ma už poznáte, iní nie....tí, s ktorým som v priateľskom kontakte,majú môj mail.
Popísala som už dosť, pokomentovala tiež, i keď niekedy nie šťastne.
Prvé rozhodnutie teda bolo- zo stránky sa odhlásim. Až tak tam chýbať nebudem .
Ale potom , po zotrvávaní pred Pánom som sa rozhodla. Inak.
Ostanem. Len už nebudem písať na blog všetko, čo ma napadne, a vyvarujem sa komentára ku stránkam, plných rozporov a nedorozumení, ktoré nás rozdeľujú, vnášajú negatívne vášne a krivé pohľady.
Písané slovo má svoje nedokonalosti.....
Nevidno za ním ustaraný pohľad či úsmev, vážne zamyslenie či strach alebo chorobu, radosť a objatie. A ako sa teraz stalo mne, nemožno vždy pridať obrázok, kto to nevie.
Všetkých prosím o odpustenie a všetkých uisťujem, že koho mi raz Pán pošle do cesty, hoci cez internet, je v mojich modlitbách, kým mi bude rozum slúžiť. Hoci hromadne- ale veď Pán je vševediaci tak On už vie, na koho všetkého myslím.
Pane dobrý a drahý, daj nám do sŕdc lásku, je to malta na tehličky, ktorými chceme budovať Tvoj chrám v nás. Amen
