Raz som sa opýtal Boha: Čo mam robiť Pane?
a On mi odvetil: Čakaj!
-Ale veď čakám už celú večnosť. namietal som...
On však pošepol: Ver a čakaj ďalej!
Ja som ihneď pochopil, že je napísané: Láska je trpezlivá...
-Pane ja neviem čakať. Potom neviem ani milovať?... a zosmutnel som...
Vykríkol som: Pane nauč ma, čo je to láska!"
-A chceš byt svätý? spýtal sa ma...
-Ale, čo ma láska spoločne so svätosťou? zadivil som sa...
Tu mi ukázal slova: Láska je dobrotivá!...i zmäkol som...
-Dobrotivá je dobrá, však? pýtal som sa...
-Dobrotivá je tá, ktorá nezávidí, ktorá sa nevypína, ktorá sa nevystatuje, ktorá nie je nehanebná, ktorá nie je sebecká, ktorá sa nerozčuľuje a nemyslí na zlé, ktorá sa raduje z pravdy, nie z neprávosti. Láska, tá jediná všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa a všetko vydrží.
-Potom Pane ja lásku vôbec nepoznám... Potom Pane ja neviem ľúbiť... so smutným hlasom som zastonal...
Veď Pane, to ja závidím! Ja zo seba robím majstra a vyvyšujem sa nad iných! Ja sa urážam a ohováram pri prvej príležitosti! To ja hreším, a žijem necudný, hriešny život! Ja som sebec! Ja sa hnevám a svojím hnevom naplňujem celý dom! Ja huckám druhých na hriech a spôsobujem sváry! Neteší ma neprávosť páchaná proti blízkym a ľuďom, ktorých mám rád, ale nič nerobím proti tomu keď krivdia iným, a tak vlastne súhlasím s tým, nie?! Pane, veď ja vonkoncom neviem zniesť len polovicu tých zlých vecí, kde tak by som ešte zniesol všetko?! Ja som ten, čo pochybuje o Tebe! A keď sa mi prestane dariť, tak aj dúfať prestanem.
-A miluješ ma?
-Ty Pane vieš, že chcem...
-A čo urobíš pre mňa?
-Pane, chcel by som Ti sľúbiť, všetko, ale bojím sa, že to nezvládnem...
-A vieš, čo som urobil ja pre teba? Nevieš? Zomrel som, aby si vedel, že ťa milujem. Zomrel som, aby ty si mohol žiť. Zomrel som, aby tvoj hriech bol zmytý. Nechal som sa potupiť najhoršou smrťou, aby si vedel, že o teba stojím. Ale vstal som zmŕtvych...
-Pane, ale ja toto viem.
-Potom ak chceš byť svätý, tak máš všetko potrebné nato, aby si vedel milovať. Lebo len svätý môže žiť so mnou v raji, novom Jeruzaleme, meste pokoja.
-Pane vieš, že ja nechcem byť skeptický, ale poznáš ma a ja poznám sám seba a obaja vieme, že znova a znova spadnem. Ty sám vieš, že sa sklátim, a že sa opäť poddám hriechu a zapriem Teba - Lásku!
-Budem pri Tebe stáť! Tak sa neboj vetra, ani búrok, ani veľkých vĺn mora. Ver mi! Ja sa postarám! Či ti nestačí fakt, že ťa milujem? Že ja hoc by som ťa mohol odvrhnúť ako zlá matka, neurobím to, lebo si mi vzácny?
-Pane, prosím Ťa, nauč ma milovať! V Tvojich dlaniach chcem sa poddať a nechať sa viesť!
-A chceš byť svätý?
-Áno, chcem!
-Poď! Teraz je čas, vzdať mi chválu!
