Ak bol Ježiš pravá historická osoba, jeho biografia by o tom mala svedčiť. Matúš nám dáva nebovyklé svedectvo o jeho skutočnosti. Tu argumentujem prečo.

Peter, vedúci cirkvy, a učeníci a ich verejné zlyhania

“Odvtedy začal Ježiš poukazovať svojim učeníkom na to, že musí ísť do Jeruzalema a mnoho trpieť od starších . . . Peter ho vzal bokom a začal mu dohovárať: Nech ti je Boh milostivý, Pane! To sa ti nesmie stať! Ale on sa obrátil a povedal Petrovi: Choď za mňa, satan! Si mi na pohoršenie, lebo nemyslíš na Božie veci, ale na ľudské.” Matúš 16:21-23

Matúš písal tento list ho písal najmä Židom. Vieme to vďaka rodokmeňu na začiatku knihy (Mat. 1:1-17), a potom aj vďaka rozličnými zázrakmi, ktoré mali znázorniť autoritu Ježiša (Mat. 8-10), alebo aj vďaka Ježišovym slovám na vrchu, kde kázal, aby prišiel “naplniť” zákon a nie ho “zrušiť” (Mat. 5:7), akoby presne smerované na jeho Židovských “priateľov”.

Teraz sa vás spýtam, ten istý Peter, ktorý bol nazvaný Ježišom, “Blahoslavený”, bol teraz nazvaný, “satan”. Prečo? Nie je to tak trošku kruté od Ježiša, jedného z jeho najbližších učeníkov nazvať satanom?

Peter sa neskoršie stal vedúcim cirkvy. Trávil čas so Židmi, takisto ako Apoštol Pavol trávil čas s pohanmi. A keďže tento list bol písaný práve Židom, Peter sa musel často stýkať s otaźkami ohľadom tejto udalosti, alebo aj o jeho zapretí Ježiša (Mat. 26:69-75).

Nie len toto, ale učeníci sú znova a znova správajú akoby neverili Ježišovi. Napríklad v texte Matúša 16:5-12 sa učeníci báli lebo nemali chlieb, no v predošlých kapitolách Ježiš sám nasítil zástupy tisícov - dva krát - nezávisle od seba. Neskôr ich nazval ľudí s malou vierou (Mat. 17:20).

Keď som sičítal Matúša tak som si všimol tento nezapierateľný fakt, učeníci písali tieto dokumenty, čo historicky môžeme poznať, že áno (sú to najspoľahlivejšie dokumenty tej doby), a plnili jej strany so svojimi chybami, nedostatkami a zlyhaniami.

Biografia, ak by mala presvedčiť Židov, tak by mala znázorniť veľkoleposť učeníkov, mala by  ich presláviť, dať im autoritu, nie strápniť, nie znehodnotiť ich vodcovstvo.
Kultúra Kráľovstva je niečo o čom Ježiš hovorí v Matúšovi 18:1-5. Tam sa píšu tieto slová, “V tú hodinu prišli učeníci k Ježišovi s otázkou: Kto je najväčší v nebeskom kráľovsvtve? . . . Kto sa pokorí ako toto dieťa, ten je najväčší v nebeskom kráľovstve. A kto by prijal takéto dieťa v mojom mene, mňa prijíma.”

Realita sveta je, že nie je o nás; je o niekom väčšom. Nasledovanie Ježiša vyžaduje vyniesť “svoj kríž.” Ježiš vraví: “Kto by chcel zachrániť svoj život, stratí ho, a kto by stratil svoj život pre mňa, nájde ho. Veď čo osoží človeku, ak získa celý svet, ale utrpí škodu na duši?” (Matúš 16:24-27)
Paradox sveta, je že chceme pravý opak. Vidíme, že zmŕtvychstanie Ježiša tak pohlo učeníkmi, že stratili svoj život, aby ho našli Bohu. Nežili sami oni - ale žil v nich Kristus.

Kniha Matúša je krásna lebo je realistická, je to biografia, ktorú ťažko zaprieť. Jej písanie je neobvyklé, jej kontext je prísny, jej slová menia. Nemáme sa prečo hambiť za evanjelium (“dobrú správu”), lebo je reálne a historické.
 

Zhrnutie

Pravý Ježiš - historický Ježiš z Nazareta - mal učeníkov, ktorí sú ako my, nedokonalí. Títo učeníci poznali Ježiša, chodili s ním tri roky. Po zmŕtvychstaní Ježiš zmenil ich život, aby nabrali odvahu, kde ju pred tým nemohli mať (Skutky Ap. 2), a aby zmenili vtedajší svet.

Jeho biografia je neobvyklá. Vyzývam si ju prečítať a zistiť aj pre seba.