"Takže - sú dve možnosti :).

 

1. budeme sa modliť a príde zázrak, a môj život aj v tejto veci bude na Božiu slávu a ja o tom kľudne pôjdem aj na Campfest porozprávať :) a donesiem aj zdravotnú kartu :)

2. 13.05. mám dohodnutý termín operácie v Ilavskej nemocnici - laparoskopia

Chcem vás prosiť o modlitbu s vierou, ktorá uzdraví chorého :). Jednak, že potrebujem prežiť ešte celý mesiac a včerajšok si naozaj, ale naozaj naozaj nechcem zopakovať (a ono sa to pri tejto diagnóze dosť bežne stáva, že sa to opakuje), jednak, že v tom vidím priestor pre Boha, aby zjavil svoju slávu a moc a naučil nás, čo znamená byť jeho deťmi hoci aj tým, že tie kamene zmiznú, a aj preto, že očakávam to najlepšie od neho aj prostredníctvom nášho spoločenstva :)."

 

Moja viera stála na Jeho slove, jasných inštrukciách a prísľuboch, ktoré dal Ježiš, a na istote, že nijaká modlitba nezostane visieť medzi nebom a zemou. Čo je však oveľa podstatnejšie pre mňa - učila som sa neustále stáť na jedinom základe: BOH JE DOBRÝ (áno, aj ku mne).

 

S vierou som si vybavila kontrolné sono na štvrtok pred plánovaným zákrokom, pretože inak by sa nikto o zázračnom zmiznutí kameňov nedozvedel :). Cítila som, že je potrebné, aby som kráčala a ostávala vo viere, že je to možné. Sono ukázalo, že kamienky sú stále tam a aj druhá lekárka odporučila neodkladať operáciu.

 

Viete, dnes pokojne stojím pred tajomstvom, prečo sa niekomu pred očami iných vykĺbené rameno vráti na pôvodné miesto, prečo niekomu zmizne navonok viditeľný nádor rakoviny, keď sa kresťania modlia v mene Ježiš a uzdravujú, a prečo moje kamienky ostali tam, kde boli. Zároveň prežívam istotu, že ovocie modlitieb (každej jednej z nich) si užijem (jupííí!), len v inej forme, než sme chceli najviac. A prežívam obrovskú radosť, že sme s plnou vážnosťou vstúpili na novú pôdu odvážnych modlitieb Božích detí. Verím, že predierame chodník tam, kde doteraz nebol, že našou vierou budujeme cestu pre ďalších. Vstupujeme do novej úrovne. Nie som sklamaná, naopak. Som zvedavá, v čom teda spočíva ten spôsob, ktorým sa na mne oslávi. Nie, ani dnes nepríjimam ochorenie a operáciu ako "lekciu" od Otca, ktorý ma chce utrpením niečo naučiť. Môj Otec nie je taký. Prijímam však, že o mne vie, rozumie mi, chráni ma a drží môj život vo svojich rukách.

 

Premýšľala som, či mi "neuskutočnený zázrak" v mojom živote vezme chuť uzdravovať chorých. Vraciam sa však k niečomu, čo ma naučili v Bethel church (aj keď len na diaľku). Výsledky sú na Bohu, na nás je, či robíme alebo nerobíme to, čo nám prikázal. A Ježiš povedal: Chorých uzdravujte, mŕtvych krieste; malomocných očisťujte, zlých duchov vyháňajte. Zadarmo ste dostali, zadarmo dávajte" (Mt 10, 8).

Od chvíle, keď som prijala, že Boh koná VŽDY, keď sa modlíme, a dokonca ani to, že sa nedeje, čo sme očakávali, neznamená, že sme sa modlili nesprávne alebo sme chceli nesprávnu vec (a už vôbec nie, že Boh nepočul alebo je ľahostajný), moja viera neustále rastie. Žiadna modlitba už pre mňa nie je "márnou snahou", "zbytočnou námahou" a "pokúšaním sa o nemožné." Budeme robiť väčšie veci, než robil Ježiš. Verím, že sme na ceste k nim. Verím, že tento mesiac bol pre mňa a moje spoločenstvo ďalším krokom do reality Kráľovstva, do reality, kde všetko očakávame od Otca a kde zdanlivá neefektívnosť nikoho neoberie o dôveru, že BOH JE DOBRÝ.

Som si istá, že sme sa v modlitbách, očakávaniach, túžbe a vstúpení do autority, s ktorou sme sa modlili za uzdravenie, neurobili chybu a urobili sme Otcovi obrovskú radosť.

Ja osobne som počas týchto dní prežila množstvo zázrakov, ale o tých napíšem ďalší blog :), lebo tento by bol potom moc dlhý. Ďakujem každému, kto na mňa myslel! Boh vás počul!