Ak znehodnocujeme sami seba, nesprávame sa pokorne, správame sa hlúpo!

"Nielen, že Boh sám je tým, kto nás takpovediac namaľoval, Ježiš je ten, kto mu sedel ako model pre jeho majstrovské dielo! Spomeňte si, že sme utvorení na Boží obraz a na jeho podobu. Nestvorili sme sami seba. Boh nás stvoril. Sme dielom jeho rúk. Ak znehodnocujeme sami seba, nesprávame sa pokorne, správame sa hlúpo!" Kris Vallotton, Supernatural Ways of Royalty

Viem si predstaviť, že sme sa mnohí stretli medzi ľuďmi s rôznymi postojmi k samým sebe a druhým, začínajúc "ja som na nič, všetko dobré v mojom živote urobil Ježiš" a končiac "Ja žiadneho Boha nepotrebujem, všetko zvládnem sám."

Myslím, že vyššie uvedený citát dostatočne vystihuje pointu nášho pohľadu na seba. Pokora je pevne zakorenená v pravde. Nezveličuje ani dobré, ale ani zlé. My často máme akýsi asketický postoj, čo sa týka pozitívneho pohľadu na seba, na vlastné dary, či kvality. Bojíme sa pýchy, čo je aj správne, ale na druhej strane - ak spochybníme každý svoj talent, či schopnosť, ako chceme zmeniť svet? Babráci to naozaj nemôžu zvládnuť :). Preto potrebujeme zdravú identitu. Ja mám na to také slovo, jednoduché a jasné: vyváženú.

Na druhej strane, ako akosi vždy, stojí človek. Nie ja, ale ty. Otázka znie: viem hľadať pravdu o tebe? Mám o ňu záujem? Ty si niekto, koho takpovediac namaľoval Boh a Ježiš je ten, kto mu sedel ako model. Si majstrovské dielo! Dielo, ktoré dokonalý majster utvoril na svoju podobu. Ak ťa znehodnocujem, správam sa hlúpo!

Pokorný človek je slobodný. Dokáže sa radovať z úspechov iného. Nebuduje svoj imidž na porovnávaní. Pokorný človek vie, že Boh je oslávený v ňom, ak koná veci, pre ktoré je stvorený. Vie, že Božia sláva nespočíva v tom, aby sa ponižoval a neustále poukazoval na svoje zlyhania, hriechy a minulosť. Vie, že Otcova zvrchovaná moc sa zjavuje v odpustení, ktoré vymazáva prestúpenia zo všetkých záznamov minulosti. Pokorný človek sa raduje, ak vynikne ten druhý. Chce, aby ho tí, ktorých vedie, prerástli v skúsenosti, poznaní, zjavení. Môže povedať spolu s Pavlom "Už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus."

Takýto človek si je vedomý toho, kým sa stal v Kristovi, kým v ňom je a naveky bude. Nemá viac starosť o svoju pozíciu a pokojne si sadne na posledné miesto. Pokojne sa stane služobníkom všetkých. Je človekom úcty za každých okolností, pretože nepotrebuje bojovať sám za seba. Keď pozrieme do ďalekej minulosti, na Mojžšiša a budeme v jeho živote, prečo sám o sebe napísal, že je najpokornejším spomedzi ľudí, objavíme veľmi veľa. 

Možno to bude znieť "staromódne," ale po prečítaní tejto knihy majú pre mňa slová pokora a úcta úplne nový rozmer. A som presvedčená, že aj tieto dva postoje k sebe i druhým sú súčasťou toho, ako si Boh chce vybudovať generáciu ľudí podľa svojho srdca, ktorí prekročia rámec doterajšieho porozumenia, čo znamená byť Božím dieťaťom a dedičom, čo znamená žiť v Kráľovstve, ktoré už je medzi nami!