Svet potrebuje počuť náš veľký príbeh.
Ak ste nečítali I. časť, klik sem, ak vám do úplnosti chýba II., klik sem :).
K čomu ma to Boh pozval? Musím teraz premostiť do inej línie príbehu. Vrátime sa o niekoľko mesiacov späť.
Na jar v roku 2011 na mňa spadla jedna menšia (väčšia :D) katastrofa. Naše občianske združenie malo nejakým spôsobom nedotiahnuté účtovné záležitosti, daňové priznanie a podobne. Všetko sa riešilo na úplne úplne poslednú z posledných chvíľ. Keďže sú veci, v ktorých som prchká nátura, nazlostilo ma to natoľko, že som si povedala, že sa tieto veci naučím robiť. Len preto, aby sme mali pokoj a bol v tom poriadok. Keby ste vedeli, aký bordelár som bola, čo sa týka mojich vlastných papierov... a aké strašné známky som mala z matematiky... asi by ste si spolu so mnou povedali, že mám dať radšej od účtovníctva ruky preč. Ibaže Boh mal iný plán. Nejakým zázrakom do mňa vložil chuť ísť sa učiť niečo, čo mi ešte deň pred tým iba neskutočne liezlo na nervy. Prihlásila som sa na kurz účtovníctva.
Poznáte tie chvíle vo filme, keď niekto zbadá niekoho, alebo niečo, a zaznie hudba, taká tá vlezlá, atmosféru tvoriaca, spomalí sa záber, a vy viete, že vchádza ON, a všetko sa zmení :). Stalo sa. Vošla lektorka, a ja som prvýkrát počula slovo súvaha, účtová osnova a Má dať/Dal (ak nerozumiete, neriešte, ja vám účtovníctvo spravím, keď bude treba ;)). A vo mne myšlienka: „To je ONO. Toto chcem vedieť. Toto... chcem robiť... Týmto sa raz chcem živiť! Aj ja to raz chcem takto prednášať a učiť druhých!“
Ale ako to už v bežnom živote býva, myšlienky tohto druhu normálne zatlačíte do úzadia, do šuflíka ideálnych predstáv a vrátite sa k realite. Ráno treba vstať do roboty, odtočiť si svoju kúpeľnú chvíľu a popoludní opäť na školenie. Napriek utlačeniu, ako jediná som sa rozhodla pre „náročnejšiu“ a platenú akreditovanú skúšku. Veď keď už toľko času človek do toho vrazí, nech ma aspoň poriadny papier. Neviem, či váš ešte môže prekvapiť, že mi deň pred skúškou Ľubka vysvetlila práve tému, ktorá tvorila najobšírnejšiu časť testu - odpisy... Boh je pozorný a dá si záležať na každom detaile.
A tak som sa od júla 2012 stala účtovníčkou občianskeho združenia G. O. L. A jedno školenie vystriedalo druhé. A začala som účtovať aj pre pár kamošov. Aha, zabudla som povedať, že zatiaľ všetko grátis :). Absolútne absurdné, že účtovníctvo, ktoré ma ani len z náprotivnej ulice nezazrelo, ani na strednej škole, ani na základnej :), ani nikde inde, sa so mnou naozaj skamošilo. Účtovala som si, len tak, pre radosť Čítala som si zákony, v rámci sobotného oddychu. Fakt ma to bavilo. Prípadne si otvorte zákon o DPH, a skúste si dať pár riadkov, ak by ste nerozumeli, že tieto veci sa nedajú inak, než z milosti :). Ale až 1. januára 2012, keď som si založila živnosť, som začala tak trochu naozaj podnikať.
Boh ma dokonale pozná. Aj moje chýbajúce ambície, či nedostatok odvahy rozhýbať sa a skúsiť novú vec. Keďže toto je svedectvo o mojej pracovnej kariére, nebudem zachádzať do vzťahových detailov – ale moja kamoška Ľubka je príliš kľúčová, aby som ju nevysvetlila. Ona mi vysvetlili odpisy práve včas... Aj priateľstvo s ňou je zázrak :) - už len preto, že je medzi nami generačný rozdiel. Je skvelá a je pre mňa obrovským darom v každom ohľade. A je, a teraz sa podržte, účtovníčka! A od nej som dostala tri kľúčové odpovede na moje tri podmienky. O päť minút dvanásť. Osobne sa za moje rozhodnutie postavila a zaručila. Môj Otec vie, že niekedy potrebujem podoprieť, aby som premohla strach. Všetko urobil tak, aby som nemala žiadny dôvod spochybniť potvrdenia, ktoré mi dával.
A ja som dala výpoveď. Boh povedal, a ja som nechala prácu s priemerným zárobkom 420EUR mesačne, aby som sa stala podnikateľkou - účtovníčkou, ktorá si v tom čase vedela účtovníctvom zarobiť horko ťažko 100EUR mesačne (aj to len v tom lepšom mesiaci).
Boh ti povie: Pusti sa svojich istôt, aby som sa Ja stal tvojou Istotou. Ako odpovieš?
So mnou to vôbec nemá ľahké. Vždy chcem dôkaz. Alebo skoro vždy. Podnikanie je zvláštny chlebík. Nikdy neviete, čo príde. Jediné, čo ostáva stabilné (alebo máte istotu, že porastú :)), sú minimálne výdavky, ktoré na vás čakajú mesiac čo mesiac. Na účte rezerva 1600EUR, a reálnych možno 100EUR mesačne. Na začiatok „skvelé“, najmä keď mi každý mesiac treba natvrdo vyplatiť cca 180EUR, a to som ešte nejedla. Po celý rok však mám dostatok všetkého. Tak, ako mi Boh dal prvú prácu a potom druhú a potom tretiu a ďalšiu, tak ako ma povzbudil ísť na školenie, či odísť z práce, tak sa stará o mňa aj dnes. Klienti ma nachádzajú tými najzvláštnejšími spôsobmi, mohli by vám rozprávať... Boh je veľmi kreatívny.
Napríklad v čase najväčšej krízy ma nakopol cez moju krstnú mamu, aby som sa predsa len skúsila trošku povenovať opäť aj grafike, veď mi to kedysi celkom išlo. Po dlhom rozmýšľaní sa vykryštalizoval nápad magnetických záložiek. V ten istý deň, ako som prvý návrh zavesila na facebook a mojukomunitu, som dostala prvú objednávku. A odvtedy si záložky žijú svojím životom. Niektorých z vás už celkom potešili (aspoň ste to tvrdili :)). A čo vám budem hovoriť, sú ziskové presne do tej miery, aby vyplnili medzierky v mojom účtovníckom rozpočte.
Čím viac píšem, tým viac si uvedomujem, že tento príbeh nie je zaujímavý tým, že je to môj príbeh. Je zaujímavý tým, že je to Jeho príbeh o mne :). V štvrtej časti ešte pribudne niečo o najčerstvejších udalostiach posledného obdobia.
