... o tom, že diabol nikdy nespí ... a my stojíme na území nepriateľa.
Na území nepriateľa.
Dlho som si myslela, že mojím cieľom má byť prežiť deň tak, aby som na jeho konci nemusela Boha prosiť o odpustenie mojich hriechov. Dokázať to, zvládnuť to. Milovať, reagovať správne, nepovyšovať sa, ovládať svoje telo. A potom prísť k Bohu, “vydať počet” zo svojich úspechov a dovoliť Mu, aby ma pochválil, ako som si dobre počínala. Ach, aká pyšná túžba a koľká samoľúbosť. Vôbec mi nešlo o to páčiť sa Bohu. Chcela som sa páčiť sama sebe.
Boh ma učí nestrácať vedomie hriešnosti a mojej nikdy nekončiacej závislosti na Jeho odpustení. Občas mám celkom fajn pocit z dňa, a nakoniec zistím, že tu som nepovedala celkom pravdu, tam som ju ohla, tu som niekoho odsúdila v srdci, tam som o niekom povedala niečo trošku prikrášlené… alebo dokonca aj počas fajn dňa zhreším tak, že mi je z toho zle.
Viete, diabol robí veci vo svoj prospech. A u mňa skúša veľmi často dve rôzne taktiky.
Tá prvá je, že ma presviedča, že to môžem dokázať, že môžem prežiť deň tak, aby som sa s výsledkom mohla prísť pochváliť k Bohu. Ak sa mu to podarí, a ja sa postavím na vlastné nohy a kráčam sama, veľmi nenápadne sa mu bude dariť premáhať ma na všetkých frontoch. Ono je to koniec koncov jedno, v čom presne človek zlyhá. Výsledok je ten istý. Sklamanie, bolesť, sebaodmietnutie, hnev na okolnosti alebo na druhých, hľadanie vinníka, výhovoriek, ospravedlnení a dôvodov pre svoje zlé konanie a hlboko vnútri pocit poníženosti a nehodnosti, zákaz prístupu k Bohu.
Druhá taktika spočíva v tom, že ma presvedčí, že to nedokážem nikdy a že je vlastne úplne jedno, či ešte zlyhám raz, alebo desať krát, veď Božie milosrdenstvo je väčšie ako všetky moje hriechy. Áno, diabol je natoľko úlisný had, že ešte aj fakt, že Boh je milosrdný, dokáže namieriť proti nám. Úplne najhoršie klamstvo je “Veď toto je naposledy…” Pri tejto taktike sa udeje to, že vo vedomí akejsi falošnej pokory a neschopnosti poraziť hriech s ním uzavrieme určitý kompromis prímeria, vyrovnáme sa s tým, že sa nikdy nedokážeme vzoprieť pokušeniam a jednoducho to bude takto. A výsledok je ten istý. Sklamanie, bolesť, sebaodmietnutie, hnev na okolnosti alebo na druhých, hľadanie vinníka, výhovoriek, ospravedlnení a dôvodov pre svoje zlé konanie a hlboko vnútri pocit poníženosti a nehodnosti, zákaz prístupu k Bohu.
Veľmi protichodné tvrdenia, a predsa na obe z nich naletím. Žijeme na území nepriateľa. A mnohokrát to vyzerá, že prehrávame bitku za bitkou. Zlyhanie za zlyhaním môže prehlbovať pocit beznádeje. Najmä ak váhame s návratom k Bohu. Hoci to znamená v hanbe utiecť z bojového poľa a rozhodne vtedy neprichádzame k Nemu s chválou, ako sme to skvele zvládli, víťazíme práve týmto pokorným zahanbením, ktorá priznáva porážku. Ale tu sa to nekončí. Nestačí prísť, vyznať a otriasť sa a pome ho znovu bojovať. Dopadli by sme veľmi podobne zakaždým. Jedna vec sa má meniť. Naše vedomie, že odkedy patríme Kristovi, ani na jednu sekundu nie sme poslaní bojovať ako výsadkári, niekde sami za seba a dokázať, že sme prešli úspešným tréningom – a že je len jedna správna možnosť – a to síce bojovať ozlomkrky, ale vždy s Ježišom po boku.
Iste to ešte veľakrát nezvládneme, pretože sme pyšní ľudia, ale verím, že môže prísť moment v našom zápase, kedy tesne pred porážkou, v momente, keď pochopíme, že to ani náhodou nedáme z vlastných síl, povoláme Božiu armádu na pomoc a Boh nás vytrhne z rúk našich nepriateľov. Viete, v žalmoch je veľakrát vyslovené volanie “Nech sa moji nepriatelia viac neradujú nado mnou!”, nech nevíťazia vysmievači Boha. Všimnite si, že žalmisti neprosili o dobré zbrane, kvalitných vojakov, super kone, tanky, delá. Volali: “Bože, ty to sprav! Sprav, že sa mi viac nebudú vysmievať moji nepriatelia!”
Kráčame územím nepriateľa a jeho vplyv je silný. Krutá pravda je, že sme slabší ako on. Ale v mene Ježiš sme my nositeľmi víťazstva a on porazený. Možno si povolaný víťaziť tým, že budeš ovládať svoje telo a premáhať pokušenia – pretože Boh ti dá na to silu. Možno tvojím víťazstvom bude vyslobodenie a uzdravenie v Jeho mene a niektoré hriechy nadobro zmiznú z tvojho života a už do nich nepadneš – Jeho zázrak, ktorým bude oslávený Boh. Možno tvojím “jediným” víťazstvom bude vytrvalý návrat zo zlyhaní v úprimnosti a vedomí, že bez Neho nemôžeš nič urobiť a nikdy neobstojíš, ak ti On nedá milosť. V každom z týchto prípadov – akokoľvek sa môže javiť, že ten prvý bojovník bojuje najlepšie a posledný najviac prehráva, je jediný víťaz – Ježiš, na ktorého sa spoliehaš a jeho odpustenie, ktorým si zachránený. On vyhral boj o teba.
