Už počas minuloročného farského tábora na Hrabovke sme začali plánovať spolu s otcom Ľudom ďalší tábor. Svoj sľub dodržal a 14.6. 2013 sme vyrazili. Vybrali sme si destináciu o niečo vzdialenejšiu ako vlani. Cestovali sme až na Oravu do malej dedinky Huty neďaleko Zuberca. Prežili sme tu osem krásnych dní plných zábavy, radosti a pokoja.

O najlepší ranný budíček sa postarali najstarší chlapci, ktorí si vymysleli vlastný text na melódiu zo seriálu The Addams Family. Na túto istú melódiu sme si spievali pesničku aj pred a po jedle. Na začiatku týždňa poznalo túto pesničku len pár ľudí, ale na konci sme si ju spievali všetci.

Na každý deň si pre nás jedna dvojica animátorov pripravila „Rozbušku“. Vždy vysvetľovala heslo, ktoré sme mali v ten deň žiť. Heslá sa týkali milovania seba, druhého, nepriateľa a hlavne každého z nás. Pripomínali nám ho farebné náramky na každý deň, na ktoré si každý napísal heslo dňa.

Cez deň sme mali rôzne výlety. Dvakrát sme sa boli kúpať na termálnom kúpalisku Oravice. Všetci sme sa dosýta vybláznili vo vode a na tobogane. Večer sme zaspávali príjemne unavený a plný zážitkov. V stredu sme boli na túre v Prosieckej doline. Niektorí museli prekonať svoj strach z výšok a vyliezť po pár rebríkoch, či prekonať bolesť nôh a kráčať ďalej. Ale všetko to stálo za to. Dostali sme sa až k vodopádu, kde sme si urobili pár fotiek, aby sme si toto miesto a túto spoločnú chvíľu zvečnili. Navštívili sme  skanzen v Zuberci kde sme videli sme typickú oravskú dedinu, dreveničky, remeselnícke dielne ale aj výrobky. Všetci sme si odtiaľ odniesli okrem zážitkov aj suveníry pre rodinu a blízkych. V nedeľu sme boli na sv. omši v dedine Krivá, kde sa narodila bl. Sestra Zdenka Schelingová. Na omši sme si zaspievali a zahrali a po omši sme sa boli pozrieť na pamätník bl. Sr. Zdenky a vypočuli sme si jej príbeh. Vo všetkých tento príbeh zanechal niečo, malý odkaz bl. Sr. Zdneky nám- deťom a mladým.

Večer nechýbala ani opekačka so skvelou rodinnou atmosférou, špekačkami, slaninkou a čerstvo nakrájanou zeleninou od našej pani doktorky, ktorá sa okrem iného starala hlavne o pacientov a zranených. Nemala problém vstať hoci aj o polnoci a utekať za pacientom. Vyliečila bolesť hlavy, bruška, či nohy, ale aj štípanie očí. Úsmev sa jej z tváre nevytrácal a vždy pomáhala s láskou a ochotou. Aj vďaka nej sme tento týždeň prežili šťastní a viac-menej zdraví. Po tomto týždni sme si na seba tak zvykli, že mnohí si nevieme predstaviť iný budíček, ako od chlapcov, ráno bez rozcvičky, či bez spoločných raňajok a nového náramku na ruke. Všetci sme si z Hút odniesli okrem  skvelých zážitkov a nových kamarátov aj pokoj v srdci. Naučili sme sa vidieť Ježiša v druhom, pomáhať si navzájom, vedieť sa zjednotiť z druhým, milovať seba, ale aj svojho nepriateľa a milovať všetkých. Nikto sa nevráti domov taký, aký odchádzal, lebo teraz máme všetci v sebe Ježiša, jeho silu a lásku. Ďakujeme, že sme mohli byť s ním a spolu.

Michaela Trgová