Piaty deň Svätých misií v Poprade sa venoval téme "Cirkev, Ježiš - darca života." Už od rána sa tejto myšlienke venovali obe misijné kázne, ako v Konkatedrále Sedembolestnej Panny Márie, tak aj v Kostole sv. Cyrila a Metoda.

Ježiš - centrum Cirkvi
Túto tému predstavil hneď počas svojej rannej homílie aj otec redemptorista Václav Hypius: „Cirkev je svätá, lebo ju založil Boží Syn, ale aj hriešna, lebo ju tvoria aj ľudia“. Napriek tomu „On svoju cirkev miluje, takú aká je. On bude svoju Cirkev viesť, posväcovať a očisťovať.“ Otec Hypius Cirkev označil aj ako „spoločenstvo hriešnych ľudí“, preto odporúča, „aby sme správne riešili chyby v Cirkvi, aby to bolo na budovanie a nie na deštrukciu.“ Svojimi slovami prítomných upozornil, že „aj kvôli mne je Cirkev v takom obraze, v akom je. Nepohoršime sa preto na chybách druhého, poslúžme mu radšej modlitbami a obetou“, uzatvoril kázeň redemptorista.

Nechajme sa premeniť Ježišom
Poobedie patrilo opäť tradične deťom a ich rodičom, ktorí sa v oboch kostoloch zhromaždili na detských svätých omšiach. Aj v tento deň kostoly naplnilo množstvo detí, ktoré sa so záujmom zapájali do slávenia liturgie. Tento deň bol zameraný na sviatosť zmierenia špeciálne pre ženy, čo využilo množstvo farníčok z Popradu, ale aj blízkeho okolia. Počas dňa mali veriaci takisto možnosť zúčastniť sa adorácie, ktorá je počas trvania misií denne vyložená od 10. 00 do 15. 00 hod. v kostole sv. Egídia.

Ježiš – darca života
Program Svätých misií večer vyvrcholil slávením sv. omší v miestnych popradských kostoloch. Téme “Ježiš – darca života” sa vo svojej homílii venoval páter Michal Zamkovský. Spomenul, že túžba žiť je hlboko vpísaná do každého z nás. Veľa ľudí, dokonca kresťanov, pochybuje, či existuje niečo po smrti. Pochyboval aj Tomáš, ktorý sa potreboval dotknúť Ježišových rán. Keď ho uvidel, padol na kolená a vyznal: “Pán môj a Boh môj.” Podľa slov pátra Michala toto potrebujeme aj my. “Padnúť pred ním a vyznať: ‘Pán môj a Boh môj.’” Ďalej uviedol: “Môžeme v živote stratiť všetko, ale keď máme vieru, nič nám nechýba. Prenesie nás cez všetky skúšky a všetky pochybnosti, aj cez tú stenu, ktorou je smrť.” „Prečo hľadáme život medzi mŕtvymi vecami?“, položil otázku páter Zamkovský. Ježiš žije, vstal z mŕtvych. Pristupujme teda k Ježišovi, ktorý je živý a z ktorého sa vylieva pravý život „pri sviatostiach a vchádza aj cez spoveď do našich sŕdc.“ V závere povedal: ”To, čo potrebujeme, je jeho prítomnosť. Nie len počúvať o ňom, ale zažiť jeho blízkosť.”