Patrón farnosti – svätý Ondrej, apoštol

 

Sv. Ondrej (Andrej) bol apoštolom. Narodil sa približne v tom istom období ako Ježiš Kristus a pochádzal z Betsaidy v Galileji v Palestíne. So svojím mladším bratom Šimonom, neskorším apoštolom Petrom, žil v Kafarnaume pri Genezaretskom jazere. Obaja bratia boli rybári. Z tohto dôvodu sa sv. Ondrej stal neskôr patrónom rybárov a obchodníkov s rybami.

Sväté písmo spomína menovite sv. Ondreja na viacerých miestach. Sv. Ondrej bol najskôr učeníkom Jána Krstiteľa. Ježiš ho ako prvého povolal za svojho učeníka (Mt 4, 18-20; Mk 1, 16). Keď sa rozhodol Ježiša nasledovať, priviedol k nemu aj svojho brata Šimona (Jn 1, 35-42).

V zoznamoch apoštolov, ako ich uvádzajú evanjeliá (Mt 10, 2-4; Mk 3, 14-19; Lk 6, 13-16), sa meno sv. Ondreja uvádza medzi prvými štyrmi. Osobitne sa spomína jeho účasť na nasýtení piatich tisícov ľudí (Jn 6, 1-13), pri uzdravení Šimonovej testinej (Mk 1, 29-31), v rozhovore s Ježišom o konci čias (Mk 13, 3) a v epizóde o Grékoch, ktorí sa chceli stretnúť s Kristom (Jn 12, 22). Spomínajú ho aj Skutky apoštolov pri opise spoločnej modlitby prvej cirkevnej obce (Sk 1, 12-14).

Správy o jeho živote sú dosť hmlisté a vychádzajú skôr z tradícií, než z vierohodných údajov. Po Ježišovom nanebovstúpení údajne ohlasoval evanjelium v Malej Ázií, medzi Skýtmi v okolí Čierneho mora a dokonca v Kurdistane a Gruzínsku. Jestvuje legenda o jeho ceste do Etiópie. Podľa vierohodných správ pôsobil v Patrase v južnom Grécku.

Okolo roku 60, za vlády Neróna, bol zatknutý miestodržiteľom Egeom. Ten ho nútil, aby slúžil pohanským bohom. Sv. Ondrej túto modloslužbu odmietol, preto bol odsúdený na smrť na kríži. Podstúpil mučenícku smrť na kríži tvaru písmena X, ktorý sa od tej doby nazýva „ondrejský  kríž".

V 4. storočí boli ostatky sv. Ondreja prenesené z Patrasu do Carihradu. Podvrhnutý rukopis z raného stredoveku mu pripisuje založenie carihradskej cirkvi. Úmyslom bolo vytvoriť akúsi protiváhu pevnejšiemu postaveniu Ríma ako miesta, kde sa nachádzali pozostatky apoštolov Petra a Pavla.

Po páde Carihradu (Konštantinopol, dnešný Istanbul) preniesli križiaci telesné ostatky sv. Ondreja do Amalfi, južne od Neapolu, kde sú uložené v Dóme sv. Ondreja, v krypte pod oltárom arabsko-normánskej baziliky.

Tomáš Paleologos dal v roku 1462 pápežovi Piovi II. hlavu sv. Ondreja. Tá sa stala jedným z najcennejších pokladov Chrámu sv. Petra v Ríme. Pápež Pavol VI. túto vzácnu relikviu vrátil v roku 1964 späť do Patrasu.

Kult sv. Ondreja je všeobecne známy už od 6. storočia. V kalendári je jeho sviatok 30. novembra, prenesenie jeho pozostatkov 9. mája. Je patrónom Ruska a Škótska, na britskej  vlajke ondrejský kríž predstavuje Škótsko.

Sv. Ondrej býva znázorňovaný v pokročilom veku, s dlhými šedivými vlasmi, opretý o kríž. Jeho ikonografickým symbolmi sú kríž tvaru X, rybárska sieť, ryba a povraz.

 

Miesta vo Svätom písme, na ktorých sa spomína apoštol Ondrej

 

Mt 4, 18-20

Keď raz kráčal popri Galilejskom mori, videl dvoch bratov, Šimona, ktorý sa volá Peter, a jeho brata Ondreja, ako spúšťajú sieť do mora; boli totiž rybármi.
I povedal im: "Poďte za mnou a urobím z vás rybárov ľudí." Oni hneď zanechali siete a išli za ním.

 

Mt 10, 2-4

A toto sú mená dvanástich apoštolov: prvý Šimon, zvaný Peter, a jeho brat Ondrej, Jakub Zebedejov a jeho brat Ján, Filip a Bartolomej, Tomáš a mýtnik Matúš, Jakub Alfejov a Tadeáš, Šimon Kananejský a Judáš Iškariotský, ktorý ho potom zradil.

 

Mk 1, 16-18

Keď raz išiel popri Galilejskom mori, videl Šimona a Ondreja, Šimonovho brata, ako spúšťajú sieť do mora; boli totiž rybármi. Ježiš im povedal: "Poďte za mnou a urobím z vás rybárov ľudí." Oni hneď zanechali siete a išli za ním.

 

Mk 1, 29-31

Len čo vyšli zo synagógy, vošiel s Jakubom a Jánom do Šimonovho a Ondrejovho domu. Šimonova testiná ležala v horúčke. Hneď mu povedali o nej. Pristúpil k nej, chytil ju za ruku a zdvihol. Horúčka ju opustila a ona ich obsluhovala.

 

Mk 3, 13-19

Potom vystúpil na vrch, povolal k sebe tých, ktorých sám chcel, a oni prišli k nemu.
Vtedy ustanovil Dvanástich, aby boli s ním a aby ich posielal kázať s mocou vyháňať zlých duchov: Šimona, ktorému dal meno Peter, Jakuba Zebedejovho a Jakubovho brata Jána, im dal meno Boanerges, čo značí Synovia hromu, ďalej Ondreja, Filipa, Bartolomeja, Matúša, Tomáša, Jakuba Alfejovho, Tadeáša, Šimona Kananejského a Judáša Iškariotského, ktorý ho potom zradil.

 

Mk 13, 1-5

Keď vychádzal z chrámu, jeden z jeho učeníkov mu povedal: "Učiteľ, pozri, aké kamene a aké stavby!" Ježiš mu vravel: "Vidíš tieto veľké budovy? Nezostane tu kameň na kameni; všetko bude zborené."
Keď potom sedel na Olivovej hore oproti chrámu a boli sami, pýtali sa ho Peter, Jakub, Ján a Ondrej: "Povedz nám, kedy to bude a aké bude znamenie keď sa toto všetko začne plniť."
Ježiš im začal hovoriť: "Dajte si pozor, aby vás niekto nezviedol. "

 

Lk 6, 12-16

V tých dňoch vyšiel na vrch modliť sa a strávil celú noc v modlitbe s Bohom.
Keď sa rozodnilo, zavolal si učeníkov a vyvolil si z nich Dvanástich, ktorých nazval apoštolmi: Šimona, ktorému dal meno Peter, a jeho brata Ondreja, Jakuba, Jána Filipa, Bartolomeja, Matúša, Tomáša, Jakuba Alfejovho, Šimona, ktorého volali Horlivec, Júdu Jakubovho a Judáša Iškariotského, ktorý sa stal zradcom.

 

Jn 1, 35-44

V nasledujúci deň Ján zasa stál s dvoma zo svojich učeníkov. Keď videl Ježiša ísť okolo, povedal: "Hľa, Boží Baránok."
Tí dvaja učeníci počuli, čo hovorí, a išli za Ježišom. Ježiš sa obrátil a keď videl, že idú za ním, opýtal sa ich: "Čo hľadáte?"
Oni mu povedali: "Rabbi - čo v preklade znamená: Učiteľ -, kde bývaš?"
Odpovedal im: "Poďte a uvidíte!"
Šli teda, videli, kde býva, a zostali v ten deň u neho. Boli asi štyri hodiny popoludní.
Jeden z tých dvoch, čo to počuli od Jána a nasledovali Ježiša, bol Ondrej, brat Šimona Petra. On hneď vyhľadal svojho brata Šimona a povedal mu: "Našli sme Mesiáša," čo v preklade znamená Kristus. A priviedol ho k Ježišovi.
Ježiš sa naňho zahľadel a povedal: "Ty si Šimon, syn Jánov, ale budeš sa volať Kéfas," čo v preklade znamená Peter.
Na druhý deň sa Ježiš rozhodol odísť do Galiley. Stretol Filipa a povedal mu: "Poď za mnou!"
Filip bol z Betsaidy, z Ondrejovho a Petrovho mesta.

 

Jn 6, 1-13

Potom Ježiš odišiel na druhý breh Galilejského čiže Tiberiadského mora. Šlo za ním veľké množstvo ľudí, lebo videli znamenia, ktoré robil na chorých.
Ježiš vystúpil na vrch a tam si sadol so svojimi učeníkmi. Blízko boli židovské sviatky Veľkej noci.
Keď Ježiš zdvihol oči a videl, že k nemu prichádza veľké množstvo ľudí, povedal Filipovi: "Kde nakúpime chleba, aby sa títo najedli?" Ale to povedal len preto, že ho skúšal. Lebo sám vedel, čo urobí.
Filip mu odpovedal: "Ani za dvesto denárov chleba nebude stačiť, ak sa má každému ujsť čo len kúsok."
Jeden z jeho učeníkov, Ondrej, brat Šimona Petra, mu povedal: "Je tu chlapec, ktorý má päť jačmenných chlebov a dve ryby. Ale čo je to pre toľkých?"
Ježiš povedal: "Usaďte ľudí!" Na tom mieste bolo mnoho trávy. A mužov si tam posadalo okolo päťtisíc.
Tu Ježiš vzal chleby, vzdával vďaky a rozdával sediacim; podobne aj z rýb, koľko chceli. Keď sa nasýtili, povedal svojim učeníkom: "Pozbierajte zvyšné odrobiny, aby nič nevyšlo nazmar!"
Pozbierali teda a odrobinami z piatich jačmenných chlebov, ktoré zostali po tých, čo jedli, naplnili dvanásť košov.

 

Jn 12, 22

Niektorí z tých, čo sa cez sviatky prišli klaňať Bohu, boli Gréci. Pristúpili k Filipovi, ktorý bol z galilejskej Betsaidy, a prosili ho: "Pane, chceli by sme vidieť Ježiša."
Filip šiel a povedal to Ondrejovi. Ondrej a Filip to išli povedať Ježišovi.

 

Sk 1, 12-14

Vtedy sa vrátili do Jeruzalema z hory, ktorá sa volá Olivová a je blízko Jeruzalema, vzdialená toľko, koľko je dovolené prejsť v sobotu. Keď ta prišli, vystúpili do hornej siene, kde sa zdržiavali Peter a Ján, Jakub a Ondrej, Filip a Tomáš, Bartolomej a Matúš, Jakub Alfejov, Šimon Horlivec a Júda Jakubov. Títo všetci jednomyseľne zotrvávali na modlitbách spolu so ženami, s Ježišovou matkou Máriou a s jeho bratmi.