„Lektor je ustanovený na prednes čítaní zo Svätého písma, okrem evanjelia. Môže predniesť aj úmysly všeobecnej modlitby a – keď niet žalmistu – aj žalm medzi čítaniami" (Všeobecné smernice Rímskeho misála, 99). – Tu sa jedná o lektora, ktorý je riadne ustanovený biskupom.

„Ak chýba ustanovený lektor, treba určiť iných laikov na prednášanie čítaní Svätého písma, dobre pripravených plniť túto službu dôstojne, vhodne a horlivo, aby sa u veriacich pri počúvaní posvätných čítaní vznietila v srdci láska k Svätému písmu a živý záujem oň" (VSRM, 101).

Zodpovedná za lektorov:

Ing. Mária Gáboríková

Čo by mal vedieť ten,
kto chce čítať v liturgii Božie slovo ...

zo Všeobecných smerníc Rímskeho misála (III. typické vydanie)

Čítanie Božieho slova a jeho výklad

29. Keď sa v Cirkvi číta Sväté písmo, sám Boh hovorí k svojmu ľu­du, a Kristus, prítomný vo svojom slove, ohlasuje Evanjelium.

      Čítanie Božieho slova je dôležitým prvkom liturgie, a preto ho majú všetci počúvať s úctou. Hoci v čítaniach zo Svätého písma sa Božie slovo obracia na všetkých ľudí všetkých čias a hoci je im zrozumiteľné, jeho väčšia zrozumiteľnosť a účinnosť sa ešte podporuje živým výkladom, to jest homíliou, ktorá je časťou liturgického úkonu.

56. Liturgia slova nech sa slávi tak, aby napomáhala meditáciu, preto rozhodne sa treba vyvarovať každej forme náhlenia, ktoré prekáža sústredeniu sa. Na to sú vhodné aj krátke chvíle posvätného ticha prispôsobené zhromaždenému spoločenstvu. V tichu sa pôsobením Ducha Svätého Božie Slovo srdcom prijíma a odpoveď sa pripravuje modlitbou. Tieto chvíle posvätného ticha sa vhodne môžu zachovať  po prvom a druhom čítaní a napokon po skončení homílie.

58. V slávení Omše s ľudom, čítania sa majú vždy prednášať z ambóny.

59. Povinnosť prednášať čítania podľa tradície nie je predsednícka, ale služobná. Čítania preto prednáša lektor, Evanjelium však zvestuje diakon alebo iný kňaz. Ak však nie je prítomný diakon alebo iný kňaz, číta Evanjelium sám celebrujúci kňaz; aj keď chýba iný schopný lektor, celebrujúci kňaz prednáša aj ostatné čítania.

      Po jednotlivých čítaniach, ten, čo číta, prednesie aklamáciu na ktorú zhromaždený ľud odpoveďou vzdá česť Božiemu slovu, ktoré prijal s vierou a vďačným duchom.

Služba ustanoveného akolytu a lektora

99. Lektor je ustanovený na prednes čítaní zo Svätého písma okrem evanjelia. Môže predniesť aj úmysly všeobecnej modlitby a – keď niet žalmistu – aj žalm medzi čítaniami.

Lektor má určenú úlohu (porov. č. 194-198) pri slávení Eucharistie a plní ju aj vtedy, keď sú prítomní vysvätení posluhujúci.

Ostatné služby

101. Ak chýba ustanovený lektor, treba určiť iných laikov na prednášanie čítaní Svätého písma, dobre  pripravených túto službu plniť dôstojne, vhodne a horlivo, aby u veriacich pri počúvaní posvätných čítaní sa vznietila v srdci láska k Svätému písmu a živý záujem oň.

Liturgia slova

128. Po modlitbe dňa si všetci sadnú. Kňaz môže niekoľkými slovami uviesť veriacich do liturgie slova. Lektor zatiaľ ide k ambone a prednesie prvé čítanie z lekcionára, ktorý tam treba položiť už pred omšou. Všetci počúvajú čítanie. Na konci povie lektor aklamáciu: Počuli sme Božie slovo a všetci odpovedia: Bohu vďaka.

      Po čítaní sa môže vhodne zachovať chvíľka ticha, aby prítomní mohli pouvažovať nad tým, čo počuli.

Dodatok z Obežníka Nitrianskej diecézy č. 3/1994:

Ten, kto verejne v kostole číta Sv. písmo, musí ho čítať tak, aby poslucháči poznali posvätnosť Božieho slova. Neslobodno zveriť čítanie lekcií niekomu, kto to nedokáže zrozumiteľne, jasne a s patričným dôrazom prečítať. Je potrebná výchova lektorov, nielen čo sa týka techniky čítania, ale i obsahu. Nemôže čítať lekciu ten, kto si ju vopred neprečítal. O jeho schopnostiach sa kňaz musí presvedčiť.

Snažme sa dodržiavať tieto pravidlá:

1. Čítanie si treba vopred vždy prečítať. Treba sa s textom oboznámiť, snažiť sa ho pochopiť, hľadať najvhodnejšiu formu prednesu. (Najmä nedeľné čítanie je potrebné si aj premyslieť, premeditovať.)

2. Treba dbať (najmä v nedeľu) na úpravu svojho zovňajšku.

3. Pred sv. omšou príde lektor do sakristie (včas, nie na poslednú chvíľu). Tu si môže ešte pozrieť text v lekcionári; upraviť sa.

4. Počas sv. omše sedí lektor na vyhradenom mieste v prvej lavici. (Obsadené miesto vyhradené pre lektora je znamením, že je prítomný a nemusí ho nikto nahrádzať.)

5. Pred čítaním (alebo ešte pred začatím omše) je vhodné sa pomodliť Modlitbu lektora, uvedenú na lavici.

6. Kto číta prvé čítanie, vychádza z lavice a kráča k ambone až po skončení modlitby a po spoločnom Amen. (Nie cez modlitbu!) Počas modlitby, ktorú prednáša kňaz, nerobí žiadne pohyby, ani prípravu „na štart", aby ničím nepútal na seba pozornosť (čiže jeho pohyb začne až vtedy, keď si ľudia sadajú).

7. Kto číta druhé čítanie, ide k ambone, keď sa poslednýkrát opakuje responzórium.

8. Lektor kráča dôstojne, bez náhlenia (a bez upozorňovanie na seba).

9. Ak prechádza popred svätostánok, pokľakne na jedno koleno; ak prechádza popred oltár, hlboko sa pred oltárom ukloní; ak prichádza z boku a neprechádza popred svätostánok ani popred oltár, nerobí ani poklonu ani úklon. (To isté platí pri odchode od ambony.)

10. Po príchode k ambone sa upokojí, uvedomí si, čo ide robiť. Môže si v duchu povedať prosbu, napr.: „Pane, pomáhaj mi v tejto službe, aby som ju konal na tvoju česť."

11. Začne čítať, až keď sa všetci usadia a nastane ticho. Druhé čítanie začína čítať po skončení spevu žalmu.

12. Ak je prípadne pred čítaním komentár, začne čítať hneď po skončení komentára. (Počas komentára môže pomaly prichádzať alebo pokojne stáť pri ambone.)

13. Nikdy sa nečíta nadpis „Prvé čítanie" alebo „Druhé čítanie", ani podnadpis vytlačený kurzívou !

14. Lektor si stále uvedomuje, že číta posvätný text (Božie slovo)! Preto číta nahlas, zreteľne a pomaly. Uvedomuje si, že nečíta len pre seba, ale pre tých, ktorí sú zúčastnení na bohoslužbe.

15. Pri čítaní načim dodržiavať pravidlá slovenskej výslovnosti.

16. Pri čítaní lektor stojí vzpriamene (nemá vysunutú ani podlomenú nohu).

17. Nadpis Čítanie z knihy ... a výzvu na konci Počuli sme Božie slovo treba oddeliť od ostatného textu krátkou prestávkou.

18. Pri výzve Počuli sme Božie slovo sa lektor pozrie na tých, pre ktorých čítal.

19. Až po odpovedi ľudu lektor odíde späť na svoje miesto.

20. Ak sa pri omši používa evanjeliár (je položený na oltári), po 2. čítaní treba lekcionár zavrieť a odložiť (pod ambonu).

21. Ak niet organistu a žalmistu supluje kňaz, lektor po 2. čítaní prečíta aj verš pred evanjeliom. (Spôsob dohodne s kňazom.)

22. Ten, kto číta prosby, kráča k ambone počas výzvy kňaza. Začne čítať hneď po výzve kňaza.

23. Kňaz určuje odpoveď ľudu na prosby. Lektor to nerobí (iba po predchádzajúcej dohode s kňazom alebo pri výzve „Pane, vyslyš nás").

24. Lektor číta prosby, nie odpovede ľudu.

25. Prípadná pridaná prosba má byť napísaná a schválená kňazom; improvizovanie pri ambone je nevhodné a nedôstojné.

26. Ak niekomu robí problém súvislé čítanie (problémy zraku, zdravotné problémy), treba radšej poprosiť iného lektora alebo kňaza (zajakávanie, časté opravovanie sa, pokašliavanie počas čítania nie je vhodné).

27. Ak lektor nemôže prísť na svoju službu (choroba, iné povinnosti), nájde si náhradu – ak je to možné, alebo to včas oznámi na faru.

Modlitba lektora

Všemohúci Bože,
ty si ma pozval k službe lektora,
požehnaj ma,
aby som zreteľne prednášal(a) slová Svätého písma
a svojím životom svedčil(a) o tom,
čo ústami prednášam.
Amen.

alebo:

Všemohúci Bože,
ty si ma prijal do služby lektora,
požehnaj ma,
aby som jasne čítal(a) slová Svätého písma
a podľa nich aj žil(a).
Skrze Krista, nášho Pána.
Amen.