LECTIO DIVINA

všeobecne

1.      Krok – uvažujeme nad tým o čom hovorí text, aj viackrát si ho môžeme prečítať a môžeme sa zastaviť pri tom, čo nás oslovilo, čo sa nám páčilo, čo sa nám zdá byť zaujímavé.

2.        Krok – pýtam sa, čo mi chce to Božie Slovo povedať, čo pre mňa znamenajú tie slová. V čom ma oslovujú. Čo znamenajú pre môj život a ako by som mohol svoj život usporiadať podľa tohto konkrétneho Božieho Slova.

3.      Krok – modlitba. Keď som objavil v čom sa mám polepšiť, v čom sa mám zmeniť, za čo chcem ďakovať, prosiť, tak to všetko vkladám do modlitby a rozprávam sa o tom s Bohom – svojimi slovami.

//Ďalej si môžete pozrieť zopár príkladov.//

Nedeľa Dobrého Pastiera (B)

Benedikt XVI. v knihe Ježiš Nazaretský píše: „Samotnú reč o pastierovi Ježiš začína obrazom – Ja som brána k ovciam a predtým povedal – Kto nevchádza do ovčinca bránou je zlodej. Kto vchádza bránou je pastier oviec. Ježiš tu ustanovuje meradlo, kto bude môcť byť pastierom jeho stáda, potom ako vystúpi on sám k Otcovi. To, či je niekto skutočný pastier sa ukazuje v tom, či vstupuje cez Ježiša ako cez bránu. Takto najvyšším Pastierom zostáva Ježiš a iba jemu stádo „patrí". /Pán Ježiš Petrovi vyslovene hovorí – Pas moje baránky resp. ovce. A to vojsť cez bránu – to sú Ježišove otázky – Miluješ ma? – teda naša láska ku Kristovi./ A tak cez Šimona a každého pastiera, ktorý je zjednotený s Kristom v láske, počujú ovce Kristov hlas – tak nenasledujú potom Šimona, ani kňaza, ale samého Krista. Veď aj Petrovi Pán po tom, ako mu zveril starostlivosť o Božie stádo – hovorí mu – Poď „za mnou". To znamená, že aj pastier, ktorý kráča vpredu a má viesť, musí ísť až  „za" Ježišom."

Aj nás kňazov – pastierov - Pán pozná a predsa zveril nám svoje ovce.

Čo sa od nás očakáva? V pastores dabo vobis Ján Pavol II. píše:„Preto sú kňazi povolaní predlžovať prítomnosť Krista, jediného a najvyššieho Pastiera, a to tak, že sa usilujú nasledovať jeho spôsob života a viditeľne ho sprítomňovať uprostred stáda, ktoré im bolo zverené. Pastier nesmie ľudí viazať na seba, vzájomné poznanie medzi Božím ľudom a pastierom musí viesť k tomu, aby sa navzájom viedli k Bohu."

3. veľkonočná nedeľa B

44 Potom im povedal: „Toto je to, čo som vám hovoril, kým som bol ešte s vami, že sa musí splniť všetko, čo je o mne napísané v Mojžišovom zákone, u Prorokov a v Žalmoch." 45 Vtedy im otvoril myseľ, aby porozumeli Písmu, 46 a povedal im: „Tak je napísané, že Mesiáš bude trpieť a tretieho dňa vstane z mŕtvych 47 a v jeho mene sa bude všetkým národom, počnúc od Jeruzalema, hlásať pokánie na odpustenie hriechov. 48 Vy ste toho svedkami.

Ježiš chce dať apoštolom dostatočne veľa dôkazov o tom, že to je On a že naozaj vstal z mŕtvych. A pripomína im, že to, čo sa stalo v jeho živote, už bolo dávno predpovedané prorokmi. A teraz ich povzbudzuje, aby aj oni išli a hlásali to celému svetu. Pozrite si niektoré predpovede prorokov o Ježišovom živote:

Mesiáš sa narodí ako dieťa, ale bude „mocný Boh" (Kniha proroka Izaiáša 9. kapitola, 6 a 7 verš).

Narodí sa v Bteleheme (Kniha proroka Micheáša 5,2).

Narodí sa ako potomok kráľa Dávida (Kniha proroka Jeremiáša 23,5).

Bude uzdravovať slepých, chromých, hluchých (Izaiáš 35,5-6).

Bude trpieť a budú sa mu posmievať (Izaiáš 53, 2-7).

Prebodnú ho klincami a kopijou (Žalm 22,16 a prorok Zachariáš 13,7).

Bude spravodlivým mužom, ktorého jeho nepriatelia budú mučiť a zabijú ho (Kniha múdrosti 2, 12-20).

Popravia ho so zločincami (Izaiáš 53,12).

Jeho nepriatelia budú losovať o jeho šaty (Žalm 22,18).

Vstane z mŕtvych (Žalm 16,10 a Žalm 30,3).

Prinesie všetkým národom, nielen Izraelskému národu svetlo a poznanie pravého, živého Boha (Izaiáš 60, 3).

5. pôstna nedeľa

Jn 12 - ²⁰ Niektorí z tých, čo sa cez sviatky prišli klaňať Bohu, boli Gréci. ²¹ Pristúpili k Filipovi ... a prosili ho: „Pane, chceli by sme vidieť Ježiša." ²² Filip šiel a povedal to Ondrejovi. Ondrej a Filip to išli povedať Ježišovi. ²³ Ježiš im odpovedal: „Nadišla hodina, aby bol Syn človeka oslávený. ...³² A ja, až budem vyzdvihnutý od zeme, všetkých pritiahnem k sebe. ³³ To povedal, aby naznačil, akou smrťou zomrie.

„Chceli by sme vidieť Ježiša." Vznešená prosba a túžba – koľkí ešte dnes vôbec takú túžbu majú? Koľkí túžia vidieť Ježiša? A koľkí si myslia, že ho vidia a nevidia. To sú najmä tí, ktorí si poctivo plnia svoje náboženské povinnosti, ale s Kristom sa ešte aj tak nestretli. Nestretli sa s ním osobne, kdesi v hĺbke svojho vnútra. Akoby ON bol čosi, nie ktosi.

A ďalšou otázkou je – akého Ježiša by sme chceli vidieť? Ako kráľa, vládcu, mocného, bohatého, vplyvného... Takúto nejakú predstavu mali o Ježišovi mnohí jeho židovský súčasníci, dokonca aj jeho apoštoli – veď Zebedejovým synom to vybavovala mama, aby mohli sedieť jeden po pravici a druhý po ľavici v tom Ježišovom kráľovstve, jednoducho aby tam mali dobré miesta. Myslela si, že iste budú mať aj oni popri takom kráľovi nejaké to bohatstvo, moc, vplyv, slovo... veľké pokušenie aj pre nás dnes. Mali ešte pomýlenú predstavu o Ježišovi. Vtedy im povedal – kto chce byť prvý musí byť sluhom všetkých. Taká je jeho sláva – služba, ale k tomu sa ešte dostaneme.

Aj Peter, keď mu chce Ježiš umyť nohy – nepáči sa mu to. Prečo? Naoko by sme aj súhlasili s Petrovým postojom – ty mne chceš umývať nohy? Ty Boh, Kráľ? Jemu to nesedelo. Nepozdával sa mu kľačiaci Boh, Boh, ktorý umýva človeku nohy – Boh kľačiaci pred človekom, akoby žobrajúci o to, aby si človek nechal poslúžiť. Boh mi hovorí  - Dovoľ, aby som bol tvojim sluhom.

Akého teda chcem vidieť Ježiša ja? A akému Ježišovi sa chcem pripodobniť?

Na otázku Grékov z dnešného evanjelia Ježiš odpovedá veľmi zaujímavo. Použijem len tri vety z odpovede „Nadišla hodina, aby bol Syn človeka oslávený. ...³² A ja, až budem vyzdvihnutý od zeme, všetkých pritiahnem k sebe. ³³ To povedal, aby naznačil, akou smrťou zomrie." Ako bude oslávený? Sláva a moc, bohatstvo z ľudského pohľadu?Až budem vyzdvihnutý od zeme – to nie je vyzdvihnutie znova v našom chápaní, že niekoho posadíme niekde na nedosiahnuteľný trón a objavia sa spievajúci anjeli... A ako to pritiahne všetkých k nemu? Čo ich pritiahne? Evanjelium dodáva dôležitú vetu – to povedal, aby naznačil, akou smrťou zomrie. Teda celý čas Ježiš hovorí o svojej smrti. O smrti na kríži. Tu bude vyzdvihnutý, tu ku krížu chce všetkých pritiahnuť – jeho láska na kríži. Tu sa zjavuje sláva, moc, služba, bohatstvo, láska Boha voči človeku. Tu na kríži môžu všetci, ktorí túžia uvidieť Krista, Krista vidieť. Tu uvidia jeho moc, slávu a všetko...

Lebo iba stretnutie s ukrižovaným Kristom a jeho láskou, ktorá sa „valí" – prúdi - tečie je slabé slovo - z kríža to nás približuje a učí o Bohu kresťanov. Toto je to naše osobné stretnutie s Kristom s jeho láskou – pri kríži. A iba táto jeho láska má moc premeniť nás. Nič iné. Aj Pavol hovorí: „ 1Kor 2 ¹ Keď som prišiel k vám, bratia, neprišiel som vám zvestovať Božie tajomstvo vysokou rečou alebo múdrosťou. ² Rozhodol som sa, že nechcem medzi vami vedieť nič iné, iba Ježiša Krista, a to ukrižovaného."

Postupnosť je jednoduchá – prosiť Boha, aby nám dal milosť pochopiť, ako nás miluje. Aká obrovská je jeho láska voči nám, keď on vlastného Syna dáva za naše hriechy, akoby nám s ním nedaroval všetko? A ako hovorí Ježiš – nik nemá väčšiu lásku, ako ten, kto dá život za svojich priateľov. A Jánov list hovorí -  Láska nie je v tom, že my milujeme Boha, ale že on prvý miloval nás – 1Jánov list. A až keď toto chápeme potom sa pýtame – ako ja mám milovať teba? Čo ste urobili jednému z týchto mojich bratov - mne ste urobili. A ak by niekto tvrdil, že miluje Boha a nenávidí brata je luhár...

Chceme vidieť Pane teba, dnes najmä v našom bratovi, sestre, manželovi, manželke, susedovi, susedke, kolegovi, spolužiakovi....

4. pôstna nedeľa

Jn 3 -¹⁶Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život. ¹⁷ Lebo Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby sa skrze neho svet spasil.  ... ¹⁹ Svetlo prišlo na svet, a ľudia milovali tmu viac ako svetlo, lebo ich skutky boli zlé. ²⁰ Veď každý, kto zle robí, nenávidí svetlo a nejde na svetlo, aby jeho skutky neboli odhalené. ²¹ Ale kto koná pravdu, ide na svetlo, aby bolo vidieť, že svoje skutky koná v Bohu.

Boh tak miloval svet. Až tak že dáva svojho jednorodeného Syna – za mňa i teba. A prečo dáva? Aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale mal večný život. Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil – i keď to by sme si častokrát iste zaslúžili za naše konanie, ale chcel, aby sa človek práve vďaka Kristovi spasil. A aj v dnešnom druhom čítaní sme počuli.  List Ef 2 – ⁴ Boh, bohatý na milosrdenstvo, pre svoju nesmiernu lásku, ktorou nás miluje, ⁵ hoci sme boli pre hriechy mŕtvi, oživil nás s Kristom ...- ⁶ a s ním nás vzkriesil a daroval nám miesto v nebi v Kristovi Ježišovi, ⁷ aby ukázal v budúcich vekoch nesmierne bohatstvo svojej milosti dobrotou voči nám v Kristovi Ježišovi.

   Svetlo prišlo na svet. Ježiš Kristus – on dáva svetlo našej duši, nášmu vnútornému, duchovnému zraku, keď vieme rozoznať, čo je dobré a čo je zlé – on nám vnáša svetlo a ukazuje cestu kadiaľ by mal ísť pomýlený človek. Ale Sv. písmo dodáva - ľudia milujú tmu viac ako svetlo, lebo ich skutky sú zlé. A samozrejme, keď chcem urobiť niečo zlé – je lepšie keď to ľudia nevidia a nevyhadzujú mi to na oči. Keď to zostane utajené.

Pozrime sa na život sv. Pavla – on sám bojuje so zlom a temnom vo svojom     živote, ale nikdy sa nás nebude snažiť presvedčiť, že zlo je správne. Pavol nechce zostať v tme, poznáva a vie, že by chcel robiť dobre, no pozoruje, že ľahšie sa mu robí práve to zlo: Hovorí v Rim 7: „Ani nechápem, čo robím, lebo nerobím to, čo chcem, ale robím to, čo nenávidím. Podľa vnútorného človeka s radosťou súhlasím s Božím zákonom, ale vo svojich údoch pozorujem iný zákon, ktorý odporuje zákonu mojej mysle."       

          Ale kto koná pravdu, ide na svetlo, aby bolo vidieť, že svoje skutky koná v Bohu. A o takýchto ľuďoch Ježiš hovorí - Vy ste svetlo sveta... Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je na nebesiach.

2. pôstna nedeľa

List Rimanom 8.kapitola - Hymnus na Božiu lásku -³¹ Čo teda na to povieme? Ak je Boh za nás, kto je proti nám? ³² Keď on vlastného Syna neušetril, ale vydal ho za nás všetkých, akože by nám s ním nedaroval všetko!? ³³ Kto obžaluje Božích vyvolencov? Boh, ktorý ospravedlňuje? ³⁴ A kto ich odsúdi? Kristus Ježiš, ktorý zomrel, ba viac - ktorý bol vzkriesený, je po pravici Boha prihovára sa za nás?

 „Ak je Boh za nás, kto je proti nám?"Koho sa mám báť a pred kým mám mať strach v tomto svete, ak viem, že Boh je so mnou. A my máme istotu, že Boh je s nami.  „On vlastného Syna neušetril, ale vydal ho za nás všetkých." To je opak toho, čo sme počuli v prvom čítaní, ako Abrahám mal obetovať svojho syna Izáka. Ale, keď Boh videl Abrahámovu poslušnosť a lásku, nedovolil mu zabiť Izáka, dal mu náhradnú obetu, baránka, ktorý je predobrazom a znázorňuje Krista, ktorého Boh Otec už neušetril.  Či to nie je dostatočný dôkaz toho, že Bohu na nás záleží a že sa o nás stará a že stále s nami je? Pavol sa pýta: Kto ešte pochybuje, že nám tak Boh nedaroval všetko? Všetko, čo vedel a mohol dal – dal vlastného syna. A potom sa Pavol pýta: „Kto obžaluje Božích vyvolencov?" Teda kto obžaluje nás? Čo myslíte, kto nás bude chcieť odsúdiť: - azda Boh, ktorý nás za naše hriechy ospravedlňuje, tj. Boh, ktorý aby nás nemusel odsúdiť a potrestať za naše previnenia, radšej obetoval vlastného Syna za nás? Alebo Kristus – jeho milovaný Syn nás bude chcieť odsúdiť za to, že sme tak niekedy nevďační za jeho smrť a za to že trpel, aby odčinil naše hriechy? On? Nie. On sa ešte prihovára za nás. Tento Krátky úryvok z Pavlovho listu ešte pokračuje takýmito slovami –  Kto nás odlúči od Kristovej lásky? ... A som si istý, že ani smrť ani život, ... ani nijaké iné stvorenie nás nebude môcť odlúčiť od Božej lásky, ktorá je v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi. To je nádhera – Boh je s tebou stále, môžeš sa snažiť, ako chceš, no jeho lásku nestratíš, už ju máš. Bude trvať večne. Nezdá sa ti to? Dokonca, ako hovorí Vianney aj v pekle budú duše trpieť preto, lebo budú vedieť, ako veľmi ich Boh miluje a to ich bude trýzniť.                            

  Modlitba – môžete vlastnými slovami...

1. Pôstna nedeľa

Oni kedysi veriť nechceli, keď Božia spravodlivosť za Noemových dní vyčkávala, kým sa staval koráb, v ktorom sa zachránili z vody len niekoľkí, celkovo osem ľudí. (1Pt 3, 20)

Prvá pôstna nedeľa nám tento úryvok prináša v druhom čítaní. Na príbehu o Noemovej arche stojí za povšimnutie, že sa zachránilo tak málo spravodlivých ľudí. Len 8. Koľkí by sa zachránili dnes? Ešte šťastie, že Boh sľúbil, že potopa už nebude. Predsa však je to pre nás výzva. Mnohí ľudia dnes na obranu svojho správania, často zlého,  povedia: „Veď všetci tak žijú." Doplnil by som – skoro všetci, iste nie všetci. Nájdu sa tí, ktorí bojujú o spravodlivosť  (v biblickej reči je to aj svätosť). A keby aj väčšina žila nesprávne, to predsa neznamená, že sa  máme k ním pridať. Za Noemových čias väčšina žila tak, že neposlúchala Boha a len 8 žili ako mali. Väčšina nie je vždy zárukou dobra a pravdy. Modlime sa s bl. Jánom Pavlom II., ako to on hovoril, aby sme v dnešných časoch mali odvahu plávať proti prúdu.

7. nedeľa v roku B

1.      Krok – prečítajme si Božie Slovo z nedele

Marek 2, 1-12 Uzdravenie ochrnutého - ¹ O niekoľko dní znova vošiel do Kafarnauma. Ľudia sa dopočuli, že je v dome, ² a zišlo sa ich toľko, že už nebolo miesta ani predo dvermi. A on im hlásal slovo. ³ Tu prišli k nemu s ochrnutým človekom; niesli ho štyria. ⁴ A keď ho pre zástup nemohli priniesť až k nemu, odkryli strechu tam kde bol, a otvorom spustili lôžko, na ktorom ležal ochrnutý. ⁵ Keď Ježiš videl ich vieru, povedal ochrnutému: „Synu, odpúšťajú sa ti hriechy."

            ⁶ Sedeli tam aj niektorí zákonníci a v srdci uvažovali:  ⁷ „Čo to tento hovorí? Rúha sa! Kto môže okrem Boha odpúšťať hriechy?" Ježiš hneď svojím duchom spoznal, že tak rozmýšľajú, a povedal im: „Prečo si to myslíte vo svojich srdciach? ⁹ Čo je ľahšie - povedať ochrnutému: „Odpúšťajú sa ti hriechy," alebo povedať: „Vstaň, vezmi si lôžko a choď!"? ¹⁰ Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má na zemi moc odpúšťať hriechy" - povedal ochrnutému: „Hovorím ti: Vstaň, vezmi si lôžko a choď domov." ¹²   A on vstal, hneď si vzal lôžko a pred očami všetkých odišiel. Všetci sa divili, velebili Boha a hovorili: „Také niečo sme ešte nikdy nevideli."

2.      Krok – Čo nám chce Boh tým povedať?

Všimnime si vieru tých, ktorí ochrnutého prinášajú – pre ich vieru a na ich príhovor Ježiš uzdraví ochrnutého. Lenže v prvom rade hovorí, že sa mu odpúšťajú hriechy a až potom uzdravuje aj jeho telo. Nechcem tým celkom povedať, že v prvom rade Bohu záleží na našej duši a až potom na našom tele, ale aj tak oveľa dôležitejšia je naša duša. Aj keď vieme, že vo večnosti budeme mať aj svoje telá. (Verím vo vzkriesenie tela.) Keďže sa blíži pôst skúsme sa spoločne zamyslieť práve nad zdravím našej duše – či túžime po Božom odpustení. V najbližších dňoch sa pokúsim ponúknuť vám skrátenú verziu rád Don Bosca o sv. spovedi.

3.      Krok – Modlitba

V modlitbe môžeme Boha prosiť, aby nám pomohol pochopiť zlobu našich hriechov, aby nám dal opravdivú ľútosť a vôbec túžbu po odpustení. Taktiež môžeme prosiť za našich drahých, o ktorých vieme, že sú vnútorne ochrnutý, aby ich Pán vyliečil.

6. nedeľa v roku B

1. Uzdravenie malomocného - ⁴⁰ Tu prišiel k nemu istý malomocný a na kolenách ho prosil: „Ak chceš môžeš ma očistiť." ⁴¹ Ježiš sa zľutoval nad ním, vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal mu: „Chcem, buď čistý!" ⁴² Malomocenstvo z neho hneď zmizlo a bol čistý. ⁴³ Potom u prísne pohrozil, ihneď ho poslal preč a povedal mu: „Daj si pozor a nikomu nič nehovor, ale choď, ukáž sa kňazovi a prines za svoje očistenie obetu, ktorú predpísal Mojžiš - im na svedectvo." ⁴⁵ Lenže on, sotva odišiel, začal všade hovoriť a rozchyrovať, čo sa stalo, takže Ježiš už nemohol verejne vojsť do mesta, ale zdržiaval sa vonku na opustených miestach. No i tak prichádzali k nemu ľudia zovšadiaľ.

Nosnou myšlienkou dnešnej nedele je  práve uzdravenie  malomocného. V prvom čítaní sme počuli predpisy, ktoré ma malomocný dodržať, ako sa má správať, keď má túto chorobu, ako má kričať o sebe - je to z pochopiteľných dôvodov, aby nenakazil ostatných. To bola aj určitá forma úcty k zdraviu druhých, aby ich nenakazil. Keby sme sa pokúsili vcítiť do takého človeka – musel si pripadať, ako odpad spoločnosti. Nečistí sa nemohli zúčastňovať ani na náboženskom, ani na spoločenskom živote. Preto radosť z uzdravenia a zo začlenenia do komunity musela byť veľká. Maria Valtorta takto opisuje tohto malomocného: „Volá sa Ábel. Vychudnutý na kosť, polonahý, telo ako rozpadajúca múmia, s deformovanými rukami a nohami, tak že sa už ani nepodobajú na ľudské. Hlava - zopár chumáčov vlasov prilepených tu i tam na žltej a chrastavej koži, ako zaschnutý prach na lebke, oči sotva privreté a hlboko vpadnuté, ústa a nos ohlodané chorobou."

Takto nejako vyzerá náš malomocný a čo sa deje pri stretnutí s Ježišom? Malomocný prichádza a nekričí – „nečistý", chce sa stretnúť s Ježišom, nech to stojí, čo chce. Musel mať silnú vieru. Pravdepodobne všetci ostatní ušli a z diaľky sa prizerali, čo sa bude diať - zostal iba Ježiš a on. „Ak chceš, môžeš ma očistiť." Keď používa slovo očistiť a nie uzdraviť môže to svedčiť aj o tom, že si bol vedomí svojej vnútornej biedy – cítil sa akoby prekliaty Bohom, tak sa to aj vtedy chápalo. Choroba, ako Boží trest za hriechy.

Prosba malomocného – „Ak chceš" predstavuje dve stránky viery – aktívnu a pasívnu – aktívna: pevná istota viery, že Pán to spraviť môže. Pasívna:  viera neurčuje spôsob vyslyšania, nestrháva násilím Božiu moc a pomoc, prenecháva spôsob vyslyšania na Bohu. „Nech sa stane, podľa Tvojho slova."

Od Boha môžeme očakávať akúkoľvek pomoc, nemôžeme mu však nič predpisovať.

Ako reaguje na jeho prosbu Ježiš? „Chcem". Po dotyku s malomocným sa sám Ježiš stáva nečistým, podľa predpisov.

Symbolicky prenesené na Golgotu, kedy Ježiš takto objíma nečisté ľudstvo v malomocenstve hriechov. My všetci sme malomocní, deformovaní hriechom a Ježiš sa nás dotýka. Pretože naozaj obraz malomocného je našim obrazom v stave hriechu. A Ježiš vždy chce, aby sme sa očistili, ale my? Ani mu nepovieme: „Pane, ak chceš môžeš ma očistiť." Aké sú naše dôvody, pre ktoré tak dlho niekedy čakáme? Lenivosť, ľahostajnosť, hanba...

Žalm 32 súvisy práve s vyznaním našich hriechov a s radosťou z odpustenia. Tu je vidieť, že aj čítania nás teda smerujú k tomuto vnútornému uzdraveniu, nie až tak k vonkajšiemu.

Ján Pavol II. v komentároch k 32. žalmu hovorí: „Modliaci sa opisuje svoju bolestnú situáciu vo svedomí, keď mlčal, lebo urobil veľké chyby a nemal odvahu vyznať Bohu svoje hriechy. Bolo to hrozné vnútorné trápenie. Tento žalm môžeme aplikovať na sviatosť zmierenia, v ktorej sa v jeho svetle prežíva – dnes často zahmlené – vedomie hriechu spolu s radosťou z odpustenia.  Zdôver sa a ukáž Pánovi svoju chorobu a prihovor sa slovami Dávida (Ž 32,5): „Vyznám Pánovi svoju neprávosť...", tak dosiahneš, že sa splnia aj ďalšie slová: „A ty si mi odpustil zlobu môjho hriechu."

Našou modlitbou môže byť Žalm 32.

4. nedeľa v období cez rok

1. Ježiš učí v Kafarnaume a uzdravuje posadnutého - ²¹ Prišli do Kafarnauma. A hneď v sobotu vošiel do synagógy a učil. ²² I žasli nad jeho učením, lebo ich učil ako ten, čo má moc, a nie ako zákonníci. ²³ A práve bol v ich synagóge človek posadnutý nečistým duchom. Ten vykríkol: ²⁴ „Čo ťa do nás, Ježiš Nazaretský? Prišiel si nás zničiť? Viem, kto si: Boží Svätý." ²⁵ Ježiš mu prísne rozkázal: „Mlč a vyjdi z neho!" ²⁶ Nečistý duch ním zalomcoval a s veľkým krikom z neho vyšiel. ²⁷ Všetci sa čudovali a jeden druhého sa vypytovali: „Čo je to? Nové učenie s mocou! Aj nečistým duchom rozkazuje a poslúchajú ho." ²⁸ A chýr o ňom sa hneď rozniesol všade, po celej galilejskej krajine.

Krátky príklad z dnešného evanjelia.

Ku druhému kroku – veľmi zreteľne sa hovorí v tomto evanjeliu o nečistom duchu, o diablovi, o vyhnaní diabla. Verím vôbec tomu? Verím, že diabol existuje? Alebo je to pre mňa len akási rozprávková bytosť? Mám strach z diabla?

Môžeme vidieť na dnešnom evanjeliu, že diabol Krista počúva, Kristus mu rozkazuje, nemôže si robiť, čo chce. Z toho plynie povzbudenie – aj keď je diabol skutočnou bytosťou, ktorého pokúšanie zakúšame denne nespočetne veľa krát, predsa máme istotu, že Kristus nad ním zvíťazil a nemusíme sa ho báť.

Modlitba – 3. krok. Napríklad. Pane Ježišu, prosím ťa osloboď ma od mnohých pokušení, ktoré na mňa doliehajú, nedovoľ ma skúšať nad moje sily a vždy mi daj toľko svojich milostí, aby som v duchovnom zápase obstál a keď padnem daj mi vždy silu vstať. Amen