Od zajtra ...

„Věřím v slunce, i když nesvítí. Věřím v lásku, i když ji necítím. Věřím v Boha, i když mlčí.“

(tato slova byla napsána na zdi rozbombardovaného Varšavského ghetta...)

Od zajtra..

Od zajtra budem smutný, až od zajtra.

Ale dnes budem spokojný.

Prečo mám byť smutný? Prečo?

Preto, že fúka nepriaznivý vietor?

Prečo by som mal dnes bedákať nad zajtrajškom?

Možno zajtra bude zasa žiariť slnko.

A nebude nijaký dôvod na smútok.

Od zajtra budem smutný, až od zajtra.

Ale dnes, dnes budem spokojný a každému smutnému dňu poviem:

Od zajtra budem smutný.

Dnes nie.

(báseň chlapca, ktorá sa našla v gete roku 1941)

By Evka Mackuliaková

12/19/11 1:19 PM

2639 Views, 3 Comments

Average (3 Votes)

Comments

sign-in-to-add-comment

Keby tu nebol napísaný pôvod týchto riadkov, mozno by som im vôbec nevenoval pozornost emoticon

okolnosti napísania tomu dávajú hodnotu.

Posted on 12/20/11 3:27 AM.

Mne sa zdá, že aj v dnešnom svete je to výsostne aktuálne.

Posted on 12/20/11 10:42 AM.

Keď chcem reptať a sťažovať sa spomeniem si na tohoto chlapca a jeho báseň..hlboke posolstvo do každeho dňa emoticon

. . .

Posted on 12/20/11 2:01 PM in reply to Štefan Hrbček.

Evka