Zvoní budík a mňa čaká ďalší obyčajný deň. Obyčajný preto, lebo som si akosi zvykol, že „obyčajný“ deň je taký, ktorý je neopakovateľne odlišný od všetkých iných; deň plný očakávania neočakávaného a zvratov, ktoré vie napísať len život. Zvratov, za aké by sa nemusel hanbiť ani pán Andersen.

Niežeby som nemal rád zmenu, ale mám rád, keď nie je náhla, ale v určitom zmysle „naprogramovaná“, akoby bola súčasť plánu. Azda aj preto, že z plánov (hoci len jednodňových) sa teším ani tak nie pre to, čo ma čaká, ako skôr zo splnenia toho, čo som si vytýčil. Bol čas, v ktorom mi táto prekvapivosť dní vadila. Dokonca boli chvíle, keď som sa modlil, aby mi Pán dal aspoň dva podobné dni. Nie rovnaké, aspoň podobné. Pán ma vyslyšal inak. Podal som si s touto nevšednosťou ruku a naučil som sa z týchto prekvapení tešiť. Aspoň sa o to snažím...

Sú chvíle, keď ma pripravenosť na zmenu a jej prijatie stojí veľa. Najmä vtedy, keď som si naplánoval deň do posledného detailu a zrazu celý program vybuchne už ráno. Ťažko mi je vzdávať sa koľají, ktoré som si vytýčil. Aj vtedy, keď vlastne ešte ani koľajami nie sú, lebo sú len nevyšliapanými plánmi. Ba dokonca aj vtedy, keď kdesi v hĺbke srdca tuším, že tá zmena bude stáť za to.

Práve v tomto je obyčajnosť mojich dní. Akési stále napätie medzi mojimi plánmi a Božími prekvapeniami. Napätie, ktoré som si v určitom zmysle obľúbil a dokonca sa ho vedome snažím udržať. Nechcem, aby mi chýbalo. Denne sa učím, že život je ako gitara. Aby neznela falošne, struny musia byť správne napnuté. Každá zvlášť a všetky medzi sebou. Vtedy sa na nej dá hrať, vtedy sa ňou dá oslavovať Pán.

Príliš voľné struny len nepríjemne drnčia, a zasa príliš napnutým hrozí, že sa potrhajú. Rovnako tak život. Potrebuje neustále dolaďovanie, večné upravovanie tónu. Pretože každý nový deň je ako nová struna. Potrebuje sa „vyťahať“, musí sa často dolaďovať. A najmä, treba na nej hrať. Prozreteľnosť účinkuje ako ladička. Občas naozaj zázračne.

A tak chválim Pána za to, že mojom všednosťou je nevšednosť, že obyčajnosť dňa je v jeho neobyčajnosti, že očakávanie neočakávaného dolaďuje môj život na správnu frekvenciu...