So zdesením som si prečítal spomínaný článok. Vyšiel na serveri Postoj, ktorý sa prezentuje ako konzervatívne médium. Preto sa pýtam, ako mohol takýto článok prejsť. Keby vyšiel u nejakých progresívcov, nečudoval by som sa. Možno by bol vhodný do nejakého komerčného ženského časopisu. A nie je ich predsa málo... Ale tu?!

Keby článok vyšiel v opačnom garde, že z neho vyjdú ako tie zlé ženy, určite by nevyšiel. Považujem ho za nezmyselný a urážlivý voči mužom.

            Muži sú vedení k tomu, že na podobné útoky netreba reagovať. Venujme sa teda skôr podstate problému.

            Článok sa odvoláva na výskum BBC. Vyzerá ako splnená objednávka sociálneho inžinierstva. Vyžaruje ideologickú záťaž, nie akési objektívne zhodnotenie skutočnosti. Má v sebe koncept feministického myslenia. Je jednostranný a nekonštruktívny.

            Je naozaj pravda, že už aj vo východnej Európe prežívame problém zvaný single. Kedysi bolo moderné nesobášiť sa, žiť len tak bez papiera. Dnes sa zdá, že by chcelo byť moderné žiť sám.

 

            Timothy Keller vo svojej knihe Kresťanské manželstvo (Slovenské evanjelizačné stredisko 2013) varuje pred tzv. Ja-vzťahom, kedy jedna strana stanoví vo vzťahu vysoké požiadavky, pričom sama sa ani nepokúša, aby nejaké spĺňala. V minulosti sme mali preto celkom obyčajné slovíčko, sebectvo.

            A toto je jeden problém väčšiny alebo vysokého percenta moderných žien. Sú programovo vedené, že môžu byť úplne všetkým. Jediné, čo pre ne nie je vhodné, je vlastne materstvo ako aj tradičný vzťah muža a ženy, rodina... Tieto veci by ich vraj nemali zaťažovať v rozlete a šťastí... Ak ti nejaký muž vadí, odíď alebo nech ide on, žiadne kompromisy, veď si finančne samostatná. Takto máme prezidentky, predsedníčky vlády, kozmonautky, režisérky, na všetko zručné vedkyne a pod.

            Verejnosť sprvu s pobavením si všimla ďalší nezmysel z Bruselu. Vedenie spoločností by podľa neho malo mať povinnosť proporcionálne zastúpenie žien vo vedení. Tzv. pozitívna diskriminácia. Smejeme sa, ale krásne to ukazuje na ďalší úskok ľavicových extrémistov a feminizmu. V takomto prípade sa stanoví stav núdze, aby sa potom požadovala radikálna náprava.

Toto všetko má stáť proti patriarchálnemu systému. Výsledkom však podľa nich nemá byť akýsi demokracia pohlaví, sociálna i ľudská spravodlivosť, ale prakticky matriarchát. Musíme uznať, že genderizmus je plynulým pokračovaním feminizmu, aj keď sa dnes mnohé feministky proti nemu búria ako proti extrému. Avšak sami mu dláždili cestu v mene sociálneho inžinierstva.

Žiaľ musíme konštatovať, že ženy sú náchylnejšie podporovať extrémne ideológie ako muži.

            Zosnulého sexuológa Radima Uzla nikto nemôže podozrievať, že bol konzervatívec. V jednej relácii ČT hovoril, že dostali pozvánku na sexuologický kongres do Nemecka. Mohli ísť dvaja ľudia za krajinu. Podmienkou bolo, že buď muž a žena, alebo dve ženy. Nie však dvaja muži... Len na okraj jeden príklad za všetky na dokreslenie.

            Autorka tvrdí, že muži zle znášajú samotu. Nie je z minulosti snáď známe, že ženy sú spoločenskejšie ako muži a preto aj horšie znášajú samotu? Autorka by nás tuším rada presvedčila o opaku. A nie len v tomto momente. Čo sa nám to snaží nahovoriť?

 

            Západná kultúra vyrástla na zásadách patriarchátu. Toto je pozitívna hodnota, čo dokazuje celkový rozvoj západnej spoločnosti. Musíme obnoviť svoj vzťah k tejto hodnote a nenechať si nahovoriť, že patriarchát je zdrojom všetkého zla. Veď dnes by feministky radi definovali muža ako zdroj „rodovo podmieneného násilia“. Ako sa hovorí: dnes by svet mal patriť ženám... A zrejme by im nevadila nejaká forma matriarchátu.

            V minulosti sa však dialo, že do vzťahu vstupovali dvaja. Muž a žena. Nesú rovnakú zodpovednosť. Teda nielen ženy, ale aj muži. Z článku by však vyznievalo, že na strane žien žiadneho problému niet... znie to ozaj sladko, len akurát takto svet nefunguje. Netreba na to ani špeciálne štúdie, postačí sedliacky rozum, prosto logika.

            Prečo sa teda čudujeme, že sa mnohé vzťahy nedaria? A to aj u kresťanov. Mužom sa vyčíta, že sú zoženštení, nemužní... Prípadne, aby som použil optiku autorky článku, nie sú sami sebou... Nie sú aj muži produktom týchto sociálnych experimentov, ktoré nedopadli dobre? Ak ženy nemajú záujem o takýchto mužov, prečo by mali mať muži záujem o zmužstené ženy? Odporuje to samej podstate vzťahu, kde vstupuje muž a žena.  V minulosti sa zvyklo predsa hovoriť, že ak nevyjde vzťah, ak sa rozpadne manželstvo, môžu za to dvaja... Dnes sa zdá (aspoň podľa autorky), že vlastne ten zlý je len muž? Resp. že problém majú len muži... Zaujímavé zistenie....

            Dejiny sú plné napätia medzi pohlaviami. Toto napätie bývalo tvorivé a sem tam aj humorné. Dnes sa však premenilo na programový útok na mužov.

            Skúsme to zaradiť do širších súvislostí. Ak dnes vidíme totálny útok na rodinu, je to útok na mužov. Pretože v tradičnej patriarchálnej rodine je hlavou rodiny muž. Samozrejme ak chceme ostať v priestore žido-kresťanskej kultúry. Ak nie, potom má autorka pravdu... Žiaľ, totálne sa mýli.

            Muž a žena nie sú dielom sociálneho konceptu. Ani tým, čo doba umožní... Rodia sa ako muži a ženy. Nič v strede. Avšak koncept ich života stanovil Boh. (Nie ľavicoví extrémisti.) Jeho učenie prináša Biblia a Cirkev. Vytvára jednoznačný duchovný, ale aj kultúrny model. Hlavou ženy je muž. Hlavou muža je Boh (1 Kor 11,3). Dokonca aj od kresťaniek som počúval, že toto je predsa nespravodlivé a neprávom stanovuje nadvládu muža.

            Totiž jednu vec si povedzme. V Cirkvi máme dnes veľa aktívnych žien. So zdesením však zisťujeme, že v problematike vzťahov sú naplno na strane feminizmu, nie na strane biblického a cirkevného učenia. Takže emancipovanej kresťanke už žiadny muž nevyhovie. Ako je toto možné?

            V čom je problém? Vzťah nie je miesto sebarealizácie ženy. Ani muža. Je miestom vzájomnej služby, obety a seba dopĺňania. Nie je niečím, čo môžeme nakúpiť. Nejde o marketingový produkt na mieru. Nie je miestom, kde mám rád sám seba cez druhú osobu. Vzťah nie je miestom súťaže, ani realizácie internetových či komunikačných zručností. Nie primárne.

            Autorka neprináša kresťanské riešenie... vlastne nedáva  žiadne. Muži majú rozmýšľať, nebáť sa byť emocionálni, majú získať nové komunikačné zručnosti. Snáď lepšie pracovať na zoznamke... ? Dosť chabé až úbohé....

            Minule som čítal, že tu máme kresťanov, ktorí by radi stanovili pokiaľ možno čo najprísnejšie normy pre chodenie kresťanov. Na druhej strane tu máme moderné kresťanky, feminizované, pre ktoré nemorálne správanie vo vzťahu je normálne. Predmanželský sex a vyšší počet partnerov považujú za prirodzené... V minulosti sme to zvykli označovať ako promiskuitu. Aj toto je obraz modernej ženy. Je teda toto odporúčanie, zručnosť pre kvalitný vzťah, snáď manželstvo? Nezakrývajme si oči.

 

            Ak súhlasíme s autorkou, že muži a ženy dnes bojujú o identitu, aké je reálne riešenie?

            Muž aj žena sa potrebujú obnoviť v Kristovi, ktorý vykúpil stvorenie, človeka. Aby takto nadobudol pohľad na život v Kristovej mysli. Toto je jediná skutočná cesta ako obnoviť muža a ženu. Ich pravú identitu. To je tá cesta, kde si dvaja ľudia slúžia. Inde Biblia upozorňuje: ani muž bez ženy, ani žena bez muža (1 Kor 11,11).

            Buď budeme produktom doby, alebo budeme dielom Ježiša Krista a budeme tvoriť pôvodný plán pre muža a ženu.

 

 

Link na spomínaný článok

https://www.postoj.sk/115221/mame-tu-generaciu-osamelych-muzov-a-vplyva-to-aj-na-ich-zdravie