Dnes som (11.4) dostal správu, že o. Jozef odišiel domov. Ako sa patrí pri veľkých ľuďoch, Boh mu vybral špeciálny deň, Kvetnú nedeľu. Žiada sa mi povedať, že o. Jozef Toth je jedna z najväčších osobností kresťanstva na Slovensku.

Znovu ide o veľkého bojovníka podzemnej Cirkvi. Ako bol aj jeho súputník o. Ján Krajňák. Mali svoje skúsenosti s komunistami od svojej mladosti a bojovali proti nim ako disidenti.

Jozef Toth bol nesmierne rozhľadený človek. Pamätám si, ako mi v Košiciach blízko námestia ukazoval okno, za ktorým sa pokúšali preložiť Danteho Božskú komédiu, prvú časť Peklo.

Bol to človek, ktorý mal svoje pevné zásady a nebál sa v istom čase pevne stáť na svojom postoji ako prodekan Gr. kat. bohosloveckej fakulty aj pred veľkým kancelárom, biskupom.

Za čo aj s Jánom Krajňákom museli opustiť fakultu.

Pre mňa bol tento človek nielen mojím prodekanom počas môjho štúdia. Keďže písal a ja som sa o to vtedy začínal pokúšať, radil mi pri mojich prvotinách. Ako radca bol veľmi opatrný, jemný, ale v dôsledku text poriadne rozsekal, ako to uznal potrebné v prospech textu.

Hoci mňa aj spoluštudentov delil od neho veľký vekový rozdiel, bol veľmi otvorený na dialóg. Veľmi dobre sa s ním dalo hovoriť. Mal dar byť pedagógom. Toto pripisujem tiež jeho pôsobeniu v podzemnej Cirkvi. S o. Jánom mali názory, ktoré aj dnes vnímam ako koncilové a veľmi pokrokové v prospech Cirkvi.

Mnohí sme mu hovorili, že viac ako teológia je potrebná evanjelizácia. Vtedy trval na tom, že v prvom rade potrebujeme solídne štúdium.

Ako človek nemal ľahký život. Staral sa o svoju ťažko chorú manželku až do jej smrti. Sám mal veľmi vážne zdravotné problémy.

Pri takýchto ľuďoch nemôžem povedať iné, len ono známe: Vďaka, Bože, za neho. Vďaka, že mohol byť v mojom živote. Vďaka za jeho dielo!

A v kresťanskej nádeji na život hovorím: o. Jozef, teším sa na naše stretnutie doma!

Odpočinutie večné, daj o. Jozefovi Pane, nech mu svieti večné svetlo, nech odpočíva v pokoji pre Kristovu smrť a zmŕtvychvstanie!