V pondelok po stretnutí animátorov som bol na inom stretnutí, kde mi povedali ďalšie proroctvo, že v priebehu niekoľkých dní prežijem veľkú radosť. A že určite poznám, že je to od Ježiša. Potom som mal túžbu ísť na seminár o vnútornom uzdravení. Chcel som tam ísť aj s manželkou, ale mal som z toho trochu obavy. Ona prežívala naše modlitby úplne inak. Zdali sa jej dlhé a cítila pri nich nepokoj a nervozitu.

Prvé prekvapenie bolo, že skôr než som jej povedal o tom, že chcem ísť na seminár, ona sama mi to navrhla. Videla leták, že sa také niečo organizuje a pýtala sa ma, či tam nechcem ísť. Druhým prekvapením bolo, že keď sme to ponúkli manželkinej mame, ona s tým súhlasila. Aj keď mala od takého spôsobu modlitby určitý odstup, zrazu sa v nej niečo zmenilo. Takže nakoniec som išiel na seminár so svojou svokrou.

Na seminári boli veľmi dobré prednášky: Božia láska k nám, Duchovný boj, Odpustenie ako prameň uzdravenia, Uzdravenie zranení z detstva.  Náš obzor sa rozšíril a veľa vecí sme videli zase trochu inak. Nakoniec nám povedali, že to bola iba príprava a všetko ostatné záleží len od Ducha Svätého a od nás samých, ako sa otvoríme Duchu Svätému.

Pretože som nechcel byť dlho preč od rodiny, nemohol som ísť na dlhší seminár. Ponúkli mi knihu evanjelizačný seminár od Ernesta Sieversa Život v Duchu. Je to príprava na vyliatie Ducha Svätého. Tento seminár trvá osem týždňov. Na každý týždeň je tam prednáška na určitú tému o Duchu Svätom. Na každý deň v týždni tam je odkaz na čítanie zo Svätého písma. Je tam veľa vecí dobre vysvetlených a začal som rozumieť Svätému písmu úplne inak. Texty, ktoré som poznal, ma začali oslovovať novým spôsobom. Túto prípravu sme si robili s manželkou spolu. Ja som prežíval stále veľkú radosť a ona svoj nepokoj, ale napriek tomu sme sa modlili stále ďalej. Pripravovali sme sa spolu na ekumenický deň, ktorý mal motto : „ Všetkých naplnil Duch Svätý a začali hovoriť novými jazykmi “ ( Sk 2,4 ). Konal sa 29.5.2004 v predvečer Turíc.