Cez víkend som išiel do Juskovej Voli na Bárkafest. Rozhodol som sa, že návštevu tejto malebnej dedinky pod Slanskými Vrchmi spojím s hubačkou. Plán bol jasný – od 8:00 do 11:00 pôjdem na huby a ostatok dňa až do polnoci venujem programu na Bárke. Obliekol som sa tak ako sa do lesa patrí, celý do zelena. No na festival som mal pripravené úplne iné oblečenie – nové shortky, košeľa, topánky, slnečné okuliare a klobúk plus všetky potrebné veci na dobrý imidž – gél na vlasy a voňavku. Proste aby som dobre vyzeral, veď idem na festival!
Na huby som sa veľmi tešil. Mal som informácie, že huby „rastú ako huby po daždi“ J A veru že tomu tak aj bolo. Za pol hodinu sme s ocom našli toľko húb, čo by sa zmestilo do jedného košíka. Krásne mladé, voňavé, dobre vyzerajúce hríby! Lenže iba vyzerajúce. Ináč boli nanič. Zvnútra celkom červivé. Vôbec sa nedali použiť na to na čo boli určené.
Ďalej snáď ani nemusím pokračovať... O 11 som naklusal na Bárku, vyhľadal som kňaza a festival som začal “odčervením“ aby som mohol byť použitý na to na čo som bol určený. Klobúk aj s okuliarmi ostali po väčšine festivalu na stole a predsa to bol jeden z tých krajších dní a nie preto, že som dobre vyzeral.
Článok zakončím frázou v cudzom jazyku ako je to v tejto dobe moderné:
„To ňe ľen šumňe vypatrac! Aľe i šumny byc!“