K veciam, ktoré úplne presahujú schopnosti človeka, patrí bez pochyby úloha rodiča a výchova detí. Na túto tému existuje milión názorov a aj veriaci rodič sa môže cítiť zmätený a s ťažkosťou sa stavia k riešeniu rôznych otázok.

 

Ak nevieš, čo máš robiť- nevieš, čo máš robiť...

Celý náš problém s výchovou detí súvisí s poznaním svojej vlastnej úlohy rodiča, ktorú máme v rodine zastávať. Je to ako s mottom polície: „Pomáhať a chrániť.“ Ak by podľa týchto dvoch kritérií konali všetci muži a ženy zákona, o chvíľu by sme tu zrejme mali raj na zemi. Vráťme sa ale späť k úlohe rodičov. Aj my máme isté poslanie, ktoré nám dáva Boh. Ak sa podľa neho budeme správať a rozhodovať, výchova pôjde správnym smerom, hoci to nebude nikdy úplne jednoduché.

3   ÚLOHY VERIACICH RODIČOV

1.     Viesť k Bohu

"Navykaj chlapca na životnú dráhu, ktorej sa mu treba pridŕžať, a neodchýli sa od nej ani v starobe." Prísl 22,6

Táto krásna a vzácna úloha nám dáva veľký priestor na to, aby sme my sami rozmýšľali o našom vzťahu s Bohom a pracovali na ňom. Viesť deti k Bohu neznamená ťahať deti nasilu do kostola. Znamená to v prvom rade zoznamovať deti s Bohom, rozprávať a ukazovať im to, aký je, čo pre nás urobil a robí. Mali by vidieť, ako Ho milujeme a ctíme my a rozumieť tomu, prečo to robíme. Deti by mali mať osobný a priateľský vzťah s Bohom skôr ako začnú uvedomelo chodiť do kostola. Ak nezanedbáme tento krok, naše deti budú vedieť, ako kráčať životom aj bez nás, lebo sa samé budú držať pevnej Božej ruky. Tu však narážame na veľmi dôležitý princíp: ak majú deti úprimný a otvorený vzťah s rodičmi, nasledujú ich rady a príklad. Ak sa tento vzťah rodič- dieťa naruší, deti si vyberajú presný opak a cielene NENASLEDUJÚ rady a príklad svojich rodičov. V praxi to znamená, že ak ste veriaci rodičia, deti budú ochotne nasledovať váš príklad IBA AK budú mať AJ s vami dobrý vzťah. Ak nie, budú naschvál odmietať to, čo vy uznávate. To, či sa naše deti pre Boha v živote rozhodnú nezáleží iba na nás, ale je tiež podstatné, aký vplyv na ne máme my.

 

2. Milovať vrúcnou láskou

"Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá; nezávidí, nevypína sa, nevystatuje sa,  nie je nehanebná, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, nemyslí na zlé, neteší sa z neprávosti, ale raduje sa z pravdy. Všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa, všetko vydrží. Láska nikdy nezanikne." 1 Kor 13,4-8

Dávať svojmu dieťaťu zažívať, že na našej láske k nim sa nič nemení, či sa im niečo podarí alebo nepodarí, že ich milujeme, aj keď nás tešia, ale aj keď nás nahnevajú, či neposlúchajú. To neznamená, že im všetko dovolíme, znamená to len ten dôležitý  fakt, že naše deti si môžu byť isté tým, že neexistuje nič, čo by spôsobilo, že ich prestaneme milovať. Takto rastie medzi nami dôvera a dieťa sa nebojí na rodiča obrátiť aj s problémom alebo niečím, čo skutočne pokazilo. Dieťa potom hľadá uznanie u rodičov a ich názor je dôležitejší ako názor rovesníkov. Láska k našim deťom nás vedie k tomu, že im veľa vecí dávame a doprajeme a tiež mnoho vecí odmietneme. Deti rýchlo pochopia, že ak hovoríme NIE, je to z lásky k nim.

"Plást medom pretekajúci sú slová láskavé, sladkosť (z nich prúdi do) duše a osvieženie (do) kostí." Pris 16,24

3.Chrániť

Aká je tá správna miera ochrany pre dieťa? Či ide o oblečenie primerané počasiu alebo o čas príchodu domov,  je to vždy umenie nastaviť tie správne pravidlá. Podstatnou úlohou rodiča je však práve dieťa chrániť a naučiť ho, čo je preň dobré a čo už nebezpečné. Pre deti potrebujeme vytvárať prostredie bezpečia my sami v rodine- bezpečný domov, ktorý podporuje zdravý rast po každej stránke, aktivity a relax, ktoré rozvíjajú, ale deťom neškodia a neohrozujú ich. Tento krok si vyžaduje, aby sme s deťmi trávili čas, dobre poznali svoje deti a mali čas im vštepovať princípy bezpečnosti.    

Ako hovorí uznávaný fyzioterapeut, ktorý sa staral o slovenský reprezentačný dorast: „To, že dieťa niečo zvládne, neznamená, že by to aj malo robiť.“ Mnohokrát sú deti preťažované, len preto, že chceme iným DOKÁZAŤ! aké sú nadané, úžasné... Na druhej strane- mnohokrát netrváme na tom, aby deti robili to, čo je dôležité a bolo by to pre nich prospešné...

"Pravda, každá výchova v prítomnosti sa nezdá radostná, ale krušná; neskôr však prináša upokojujúce ovocie spravodlivosti tým, ktorých ona vycvičila." Hebr 12,11

Deti nie sú podľa šablóny

Aj keď by sa nám hodila ZLATÁ PÍRUČKA RODIČA, deti nie sú podľa šablóny. Každé zažilo iné situácie, má rôzny temperament, jedinečnú rodinu, odlišných príbuzných, okolie... Kvalitná odborná literatúra nám určite tiež pomôže na ceste k láskavému vedeniu našich detí.

Pri mnohých špecifických otázkach ( Mám ešte dávať dieťa spať poobede? Kam zapísať dieťa do školy? Do koľkej môže ostať vonku? Mám nútiť svoju dcéru ďalej chodiť na hudobnú? ...) nám veľmi často dokážu pomôcť naše 3 veľké úlohy ako dobré kritéria. Opýtajme sa:

1.Vedie táto možnosť moje dieťa viac k Bohu alebo Ho od Neho odvracia?

2. Robím toto rozhodnutie z lásky k môjmu dieťaťu (alebo zo strachu, z hnevu, z pohodlnosti, ambicióznosti...)

3. Chránim tým moje dieťa alebo ho smerujem do problémov/ ohrozujem na psychickom alebo fyzickom zdraví?

Všetky možnosti, ktoré sú proti Bohu, láske a ochrane by sme mali vylúčiť. Tie, ktoré sú v súlade s vedením k Bohu, láskou a ochranou alebo neutrálne, môžeme považovať za vhodné. Pri všetkom sa môžeme spoľahnúť na pomoc Ducha Svätého, ktorého by sme vždy mali prosiť o pomoc a načúvať Jeho hlasu. O totiž vidí najlepšie dopredu :) 

Myslíš si, že tento článok je prospešný? Zdieľaj ho s ostatnými na sociálnych sieťach :)

Obrázok: https://www.inc.com/