Pôstne putovanie v znamení zmluvy pokračuje. Ako sa na pôstnu atmosféru patrí, je to putovanie mlčanlivé. Texty prvého čítania neskloňujú slovo zmluva vo všetkých pádoch, a predsa nás pozývajú (a zároveň i vedú) zmluve priamo na koreň. Druhá polovica knihy Exodus (Ex 19 – 40) je celá venovaná sinajskej zmluve a úryvok, ktorý tvorí prvé čítanie tretej pôstnej nedele je akoby jej jadrom a koncentrátom. Poznáme ho ako „Desať Božích prikázaní“, „Desatoro“ či „Dekalóg“ a obvykle ho interpretujeme ako súbor zákazov a príkazov, na základe ktorých (nezriedka s určitou dávkou nechuti a neochoty) posudzujeme svoj (a nielen svoj) morálny profil. Morálna kvalita našich skutkov je síce dôležitá, je však len jednou stránkou veci. Ak vnímame sinajskú zmluvu iba v tejto rovine, sme na ceste k pravej veľkonočnej radosti ešte dosť pozadu... Sinajská zmluva totiž nepredkladá náročné záväzky ľudí, ktorých si Pán (žiaľ k ich nešťastiu) vyvolil. Sinajská zmluva predstavuje predovšetkým identitu a dôstojnosť zmluvných partnerov, ktorí sú jej účastní. Prvým zmluvným partnerom je sám Boh. Predstavuje sa takto: „Ja som Pán, tvoj Boh, ktorý ťa vyviedol z egyptskej krajiny, z domu otroctva.“ Nie je to filozofická definícia ani zoznam charakteristických vlastností v superlatívoch. Podstatným znakom pred Božím menom je privlastňovacie zámeno „tvoj“. Vyjadruje blízky a dôverný vzťah. Boh sa okrem toho predstavuje aktivitou: Tvoj Boh, ktorý ťa vyviedol z egyptskej krajiny. Výsledkom Božej aktivity je vyslobodenie ľudu a koniec jeho otroctva. Aký je to paradox, že nasledujúce riadky sú tak často interpretované práve opačne – akoby sa otroctvo začínalo! Ľudský zrak naozaj potrebuje byť uzdravený Kristovým svetlom, aby nečítal desať sinajských slov ako prikázania, ale aby v nich dokázal vidieť definíciu druhého zmluvného partnera – človeka, ktorý je slobodný, lebo ho Boh vyviedol z domu otroctva! Ako teda vyzerá druhý zmluvný partner tejto zmluvy? Je to človek slobodný od všetkého, čo by iba požieralo jeho čas a energie, ale nenaplnilo by jeho srdce. Je zároveň slobodným pre plnosť života, ktorého darcom je sám Stvoriteľ.
Naším inštruktorom v tretej etape pôstneho putovania nie je nik iný ako sám Mojžiš. Dnes, keď nám tlmočí Pánove slová na Sinaji (viď Ex 19,8), kladie nám aj otázku: Ako čítaš tieto slová ty? Ako zotročujúce zákazy a príkazy, alebo ako definíciu slobodného človeka, ktorý sa teší dôstojnosti zmluvného partnera samého Boha?
Viď Ex 20,1-17
Podnety k Jn 2,13-25 TU
