Keď Pán privádzal späť sionských zajatcov, *
boli sme ako vo snách.
Ústa sme mali plné radosti *
a jazyk plný plesania. R.
Vtedy sa hovorilo medzi pohanmi: *
„Veľké veci urobil s nimi Pán.“
Veľké veci urobil s nami Pán *
a máme z toho radosť. R.
Zmeň, Pane, naše zajatie *
ako potoky na juhu krajiny.
Tí, čo sejú v slzách, *
s jasotom budú žať. R.
Keď odchádzali, idúcky plakali *
a osivo niesli na siatie.
No keď sa vrátia, vrátia sa s jasotom *
a svoje snopy prinesú. R.

Zamyslenie: Prenasledovanie a strata slobody nás môžu postihnúť kvôli dvom dôvodom:

1.nasledujeme a ohlasujeme Ježiša, čo sa nepáči zlému ani ľuďom, ktorí nechcú ísť za Ježišom. Pre nich sa stávame výčitkou, ktorú neznesú a snažia sa nás odstrániť z miesta, kde máme byť.

2.nasledujeme zlého a jeho lákadlá, až skončíme ako jeho otroci- v závislosti, v neschopnosti opustiť hriech, ktorý ubližuje nám aj iným. Skutoční veriaci nemôžu schvaľovať naše konanie a my sa cítime nepochopení a prenasledovaní z ich strany. Pravdou je však to, že neslobodu prežívame kvôli nášmu hriechu.

Ak máme vykročiť do slobody, potrebujeme rozoznať príčinu našej neslobody. Ak je ňou prenasledovanie pre Krista, vtedy sa môžeme tešiť nadprirodzenou milosťou a očakávať, že Boh sa na nás oslávi a nás oslobodí. Ak je to však nesloboda spôsobená hriechom (t.j. niečím, čo škodí nám a iným), potrebujeme vyznať svoj hriech, oľutovať ho a rozhodnúť sa žiť opak.

Možno sa nám ženám nezdá, žeby sme mohli byť nejakým spôsobom „negatívne“ závislé- ale prílišné lipnutie na imidži, neustála prítomnosť na internete, FB, instagrame, večné kritizovanie, neschopnosť neohovárať či naopak neschopnosť pochváliť či tešiť sa z dobra iných, sú prejavom neslobody, ktoré nás nakoniec robia nešťastnými. Ježiš však prišiel, aby nás vyslobodil. Budeme Ho nasledovať?