V týchto dňoch sa povedalo (a zrejme ešte povie) veľa zlého na adresu mojej univerzity – Katolíckej univerzity v Ružomberku (KU). To „mojej“ nemyslím v tom zmysle, že by som si ju nejako prisvojoval, ale v tom zmysle, že je mojou srdcovou vecou, nie len zamestnávateľom. (Možno toto zdanlivo nepotrebné upresnenie pomôže trochu aj pri vyjasnení slov, ktoré budú nasledovať.)
Dôvody, pre ktoré sa o nej píše v týchto dňoch, vychádzajú v podstate z troch faktov:
- V lete minulého roka sa vyhrotil konflikt medzi niektorými členmi vedenia univerzity a Pedagogickej fakulty, ktorý viedol dokonca i k vzájomným trestným oznámeniam.
- Tesne pred Vianocami prijal Senát KU uznesenie, v ktorom navrhuje Veľkému kancelárovi (takýto postup je v Štatúte KU) odvolať prof. Zasępu z funkcie rektora.
- Blíži sa Nedeľa Katolíckej univerzity a tiež komplexná akreditácia slovenských univerzít – a je možné, že najmä niektorým médiám sa práve teraz nejaký škandál na KU veľmi dobre hodí.
Nachádzame teda v médiách, na internetových sociálnych sieťach diskusie, ktoré idú od interpretovania týchto faktov, cez spomienky na zakladanie univerzity, až po otázku, či sa hanbiť za školu, ktorú som vyštudoval, prečo niektorí zamestnávatelia priam apriori odmietajú absolventov KU a pod.
Nechcem sa vyjadrovať v týchto diskusiách (hoci kto ma pozná, vie, že mi to nie je cudzie), lebo tuším, že ako zamestnanec KU by som mohol byť interpretovaný tendenčne – nech by som napísal čokoľvek.
Nechcem však ani mlčať, lebo ide o vážnu vec, a najmä o vážnu inštitúciu. A navyše, leží mi na srdci...
Výchova, ktorú som dostal, životná skúsenosť a osem rokov, ktoré pracujem na KU, ma naučili niekoľko dôležitých vecí, ktoré sa mi teraz vynárajú pred očami:
- Čím viac dobra sa usilujeme konať, tým viac bude toto dielo „tŕňom v oku“ Satana – lebo to je presne proti jeho záujmom.
- Satan najradšej koná rozbíjaním vzťahov medzi ľuďmi: vtedy totiž všetku následnú „špinavú prácu“ si už ľudia urobia medzi sebou sami...
- Univerzita na svoje „ukotvenie sa“ – sama v sebe i v spoločnosti – potrebuje približne 50 rokov. My sme však veľmi netrpezliví, lebo UŽ potrebujeme jej výsledky (to sa dá pochopiť, ale skutočnosť to nezmení)
- Univerzita je veľká vec... a ako taká nesie so sebou rôzne špecifické pokušenia: pocitu dôležitosti, moci, ovládania a pod.
- Všade, kde sa pracuje s peniazmi, prichádza prirodzene ešte aj táto oblasť pokušení... A my sme ľudia slabí. Všetci. (Na každého platí niečo, na niekoho práve peniaze.)
- Katolícka univerzita je na vrchole pyramídy kresťanského vzdelávacieho systému. Jej povaha, ktorá v sebe spája požiadavku na kvalitu vzdelávania s požiadavkou na formáciu osobnosti, a to všetko vyžadujúcou vysokou morálno-profesionálnou úrovňou učiteľov a vedenia – to je dielo mimoriadne náročné. (Nie pár, ale veľa renomovaných katolíckych univerzít práve v ostatných rokoch stratilo onen „katolícky“ duch – práve preto, lebo neboli schopné zabezpečiť rovnako vysokú úroveň svojho personálu po stránke profesionálnej i morálnej.)
- Aj Katolícka univerzita v Ružomberku zápasí s týmito problémami. Navyše, má k dispozícii relatívne oveľa menší „trh“ vysokoškolských učiteľov, pôsobí v relatívne veľmi malom meste (teda z Bratislavy či z Košíc sem len málokto sa presťahuje, aby budoval túto inštitúciu vlastnými silami), a teda okrem hore spomenutých problémov, musí zápasiť ešte aj s typickými črtami slovenského provincionalizmu, malomeštiactva, rodinkárstva a pod.
- Preto je síce boľavé, ale nie nepochopiteľné, že od počiatku je miestom zápasov rôznych „mocenských“ skupín..., takže aj funkcia rektora je tu ani nie pozíciou lídra, ako skôr osobou, v ktorej sa stelesňujú výsledky týchto zápasov a na ktorej „hlave“ prebieha tento boj naďalej... On je však oficiálny štatutár, a teda nesie za svoju funkciu zodpovednosť. (Možno práve toto vyhovuje tým, čo sú v pozadí – ako to už býva.)
- Možno sme do pána rektora Zasępu vkladali príliš veľké očakávania... Možno i väčšie než je ktokoľvek schopný uskutočniť...
A celkom krátko k zdanlivej pointe súčasných diskusií. Čítam, že „skutočným dôvodom, pre ktorý sa senát pokúšal odvolať rektora, je, že poukazoval na finančné pochybenia na Pedagogickej fakulte, čo potvrdili vnútorná kontrola a externý audit“.
Čiže ako pomsta Pedagogickej fakulty? Pedagogická fakulta je najväčšia zo všetkých. Povedzme, že napriek tomu jej senátori sa zomkli proti rektorovi. Avšak za návrh na odvolanie rektora hlasovalo 15 z 18 prítomných senátorov. Toľko Pedagogická fakulta senátorov nemá. Že by aj pre zástupcov z ostatných fakúlt bol tento „boj“ Pedagogickej fakulty s rektorom dostatočný na to, aby sa odhodlali k takému nie každodennému kroku?