+ Pomocník, ktorý nesklame

Lenže kto pozná situáciu v Anglicku, vie, že anglickí vodiči sú síce veľmi ohľaduplní, ale pri stopovaní veľmi nedôverčiví a ak niekto skutočne zastane, je to veľká výnimka. No a keď má človek ešte aj nepojazdný bicykel... je nulová pravdepodobnosť, že bude úspešný. Situácia priamo ukážková: moje sily došli a tak som sa obrátil s dôverou na svojho nebeského Otca, zveril som mu svoju úbohú situáciu do jeho rúk: O piatej musím byť v Childswickame, prosím, zariaď to. Celý čas, ako som tlačil bicykel, som sa nachádzal v úžasnom pokoji, že Otec myslí na svoje dieťa a postará sa oňho. Modlil som sa.

+ Pomocník, ktorý nesklame

Keď je Boh s tebou a ty si s Bohom, život máš jednoduchší a ľahší. Ako sa tak prechádzam po svete a pozerám, ako sa ľudia boria a namáhajú, príde mi ich sem-tam ľúto. Koľkí nevedia o svojom veľkom Pomocníkovi? Koľkí zabúdajú na jeho moc? Koľkí sa lopotia iba v svojej sile a predčasne šedivejú? Koľkí sa obrátia najprv na priateľov, potom na kamarátov, potom na známych... len na toho najmocnejšieho, ktorý má moc riešiť všetky problémy, na toho sa neobrátia? Koľkí zabúdajú na svojho najsilnejšieho spojenca? Hovoria: Každodenný život je iný prípad, Boh pomáha len v špeciálnych prípadoch... načo budem Boha otravovať s takými maličkosťami... a okrem toho: on aj tak vie o všetkých mojich problémoch, tak prečo mi nepomôže sám od seba?

Áno, vie o tebe všetko. Aj vlasy na tvojej hlave má spočítané, čo ty nemáš. Pozná ťa lepšie, ako ty seba. Pozná ťa v pravde, ak aj sa ty snažíš niečo hrať: pred sebou, či pred druhými. Áno, vie aj o všetkých tvojich problémoch. Ale čo chce od teba je to, či si naňho spomenieš. Či ukážeš záujem o pomoc Najvyššieho. Pre neho je maličkosť ti pomôcť, ak ti to má byť na spásu. Ale chce vidieť tvoj záujem. Keď si ľahostajný voči nemu, potom čo chceš, aby Boh robil v tvojom živote? Keď v skúške, ktorú si si ty pripravil svojou nešikovnosťou, alebo ktorú ti dal on na preverenie slov o tvojej viere, si naňho ani nespomenieš, alebo váhaš zavolať ho na pomoc?

Leto 2000 som strávil v Anglicku v kresťanskej komunite House of the Open Door (HOD, Dom otvorených dverí). Komunita sídli v dedinke Childswickham, ktorá je príliš malá na to, aby mala svoj obchod s kresťanskou literatúrou. Takže keď som si chcel zaobstarať kvalitnú bibliu v angličtine (Roy Hendy, zakladateľ komunity, mi odporúčal New Jerusalem Bible) musel som prejsť bicyklom 18 míľ (30 km) do mesta Cheltenham Spa, kde sa nachádzal jeden veľmi dobrý obchod. Cesta tam ubehla bez problémov, naspäť však vznikol problém.

Bolo okolo tretej hodiny popoludní, keď som na výpadovke z Cheltenhamu dostal defekt na prednom kolese a v tej rýchlosti skoro padol pod kolesá mňa obiehajúceho auta. Zastavil som sa až pod kopčekom a bezradne som sa pozeral na koleso a hodiny: o piatej musím byť v komunite, vtedy nám začínali večerné práce v rozdelených tímoch. Čo teraz? Bicykel nemôžem nechať tu a 18 míľ nedokážem za ten čas prejsť peši, ani keby som bežal. Čo podniknúť? Jediné riešenie: stopovať. Lenže kto pozná situáciu v Anglicku, vie, že anglickí vodiči sú síce veľmi ohľaduplní, ale pri stopovaní veľmi nedôverčiví a ak niekto skutočne zastane, je to veľká výnimka. No a keď má človek ešte aj nepojazdný bicykel... je nulová pravdepodobnosť, že bude úspešný. Situácia priamo ukážková: moje sily došli a tak som sa obrátil s dôverou na svojho nebeského Otca, zveril som mu svoju úbohú situáciu do jeho rúk: O piatej musím byť v Childswickame, prosím, zariaď to. Celý čas, ako som tlačil bicykel, som sa nachádzal v úžasnom pokoji, že Otec myslí na svoje dieťa a postará sa oňho. Modlil som sa.

Pomaly som sa pohyboval smerom na Evesham, až ma Boh zaviedol za mesto na miesto, kde sa dalo otočiť auto (pravda, na to som prišiel neskôr, keď som sa spätne nad tým zamýšľal), pretože tam bola otočka na malé parkovisko vedľa cesty. Už na začiatku mojich prosieb mi pripravil auto, ktoré ma malo zaviesť domov, čo som zistil o pár minút. Bicykel som si dal k nohám a stopoval som. Objavil sa napokon aj biely Volkswagen – karavan, vybrané auto pre mňa. A naozaj, jeho vodič zareagoval, zabrzdil a po prejdení otočky sa objavil pri mne. Priznám sa, že som sa ani veľmi neprekvapil, keď Boh zmenil nulovú pravdepodobnosť na skutočnosť.

„Ako dlho stopujete?“ pýta sa ma vodič, šedivý pán v rokoch. „Desať minút,“ odpovedám. Keď sa dozvedel môj cieľ, zakrútil hlavou: to je ďaleko a on tam ani nejde. O nejakých päť minút mal odbočiť z cesty a ísť opačným smerom, ako som ja potreboval. Porozprával som mu o HOD-e. Tu sme zistili, že sme súrodenci, bratia: „I am a Christian too (tiež som kresťan),“ povedal s radosťou. Bol z protestantskej denominácie Church of England. Potom sa v ňom odohrala vnútorná bitka, z ktorej vzišla víťazne láska: „You‘ll cost me a lot of money and time (budete ma stáť veľa peňazí a času)!“ vzdychol si.

Keď sme prešli na bok a otvorili dvere do vnútorných priestorov karavanu, požiadal ma, aby som najprv vystrel bielu staršiu plachtu na čalúnené stoličky a posteľ, aby sa nezašpinili od zaolejovanej retiazky bicykla. Tu ho napadlo: „Túto plachtu obyčajne nebrávam na chatu, ale dnes som ju zobral... neviem ani, ako je to možné, neviem, čo ma to napadlo. Bez tejto plachty by som vám nemohol bicykel zobrať.“ Povedal som mu, že to nebola náhoda. To mu Duch vnukol myšlienku, zobrať ju hneď, ako som sa začal modliť a prosiť Boha o pomoc. On sám bol z toho veľmi prekvapený. Táto príhoda s bielou plachtou bola preto, aby nemohli vzniknúť pochybnosti, že Boh sa stará o svoje deti, ktoré sa naňho obracajú s dôverou. Bol to On, ktorý mi zabezpečil pomoc riadením situácie v prozreteľnosti. On vnuká myšlienky, on riadi veci.

Zaviezol ma až do komunity (!), čo bola preňho riadna zachádzka, na hodinkách bolo 16:15 a všetko som stíhal s prehľadom. Bol som doma skôr ako by som bol na bicykli. Boh sa postaral. Na konci sa len opýtal: „What‘s your name?“ – „Stefan. And yours?“ – „I’m George.“ Pozval som ho na prayer meeting (modlitbové stretnutie) v piatok. V ten deň bol George v mojich modlitbách.

Keď som tam zostal stáť a pozeral som za bielym Volkswagenom a začal rozoberať podrobnosti, čo sa vlastne stalo, jasne som si uvedomil lásku, akou ma miluje môj Boh, môj osobný Boh, ktorý ma stvoril a na svoje stvorenie nezabúda, že s láskou na mňa myslí, chápajúci moju slabosť napráva v láske moje chyby, alebo pomáha v objektívnych ťažkostiach môjho života. Všetko, čo chce vidieť, je záujem, aký má jeho dieťa o Otca. Vždy je pripravený pomôcť. Nie je to úžasné, mať takéhoto mocného Pomocníka v nebi?