Naša púť spoločným životom s inou národnosťou Pakistania,Indovia :)
O snahe vytrvať v modlitbe,za pokoj v spoločnom dome
Nikdy by som si nepomyslela,že po mojom obrátení zažijem vďaka nášmu Pánovi také prekvapenia :) Ako som prišla s dcérou do Anglicka v septembri 2010 som si nejako myslela,že to pôjde všetko tak nejako ľahko.Chcem opísať našeu púť ubytovaním.
Číslo jedna:Pred mojím príchodom do Anglicka manžel vyjednal od jedného pakistanského kolegu prenájom malého 2.izbového domčeka.Bola som prekvapená,že ako to všetko super klape.No po dvoch mesiacoch prišiel majiteľ a vraví,že on ide sem bývať naspäť.Ach,moje dokopy v živote 10 sťahovanie :) Tak prišiel na radu opäť manželov plán,teda Boží plán:) Išli sme bývať do spoločného domu s národnosťou Srí Lanka.My sme mali jednu izbu a oni ďaľšie.Mali sme spoločnú kuchyňu,ale bolo to skvelé.Keď sme varili mi,dali sme skoštnúť slovenské jedlo a oni potom nám.Spoločne sme skúmali odlišnosti jazykov.Bolo to veľmi obohacujúce.A pokojné.Boli veľmi milý,len strašne klamali a to začalo robiť medzi nami nedôveru.A nakoniec Ježiš zariadil,že prenájom izby skonči a my sme museli hladať novú.A zrazu nám Ježiš poslal do cesty jedného muža pakistana Aliho. Tak sme sa vlastne na tej istej ulici sťahovali len o pár domov ďalej.Super :) S manželom sme to všetko ponosili po ulici,neboli sme smutný,ale veselý :) Keď sme sa na ulici stretli s krabicami,pobozkali sme sa a usmiali na seba.Tak sme to hneď v ten deň presťahovali.Síce opäť iba do izby,ale opäť lepšie.Bola väčšia.Krajšia.Lepšie zariadená.A s vlastnou kúpelňou aj wc:) Proste Ježiš sa staral.Ale,zistili sme hneď v druhú noc,že tú žijú hlučný ľudia.A ja namiesto pokoja som začala byť zlá,hnevalo ma to.Nechápala som v čom sa tak v tomto môže Ježiš osláviť? Ale,tak kúpili sme štuple do uší.Ale,to bolo len na čas.Asi 10 krát sme boli za nimi a prosili ich,aby boli tichší...A oni nič.A ja som začala hádať s manželom.Predsa len som tu mala dcéru a hnevalo ma,že je to takto.Namiesto toho,aby som sa tešila,že žijem v Anglicku a tým sme splatili moje veľké dlhy.Ale,kde inde som sa mohla obrátiť ako k modlitbe.Pri každodennom ruženci som Bohu prednášala v prosení pri modlitbe o pokoj v tomto dome.
Lenže... Nejako záchrana neprichádzala.A ja som sa čudovala Bohu,že Bože môj čo je?Kedy prídeš na pomoc?Bože,ty ma nepočuješ? :) Ale,to som netušila aký veľký je Boží plán.Myslela som,že Pán zmení ich.Ale,on je jednoducho špecialista ten náš Pán.On zmýšľal zmeniť mňa :) S odstupom času a po veľa,veľa,veľa nociach,v ktorých som sa hnevala a nespala prišiel pokoj.Pokoj vo mne.A pozeranie na nich inými očami.Začala som s nimi rozprávať,učiť sa od nich variť.A viete čo sa stalo? :) Oni nám na tanieri priniesli pre nás navarené ich jedlo :) Tak som pre nich na vianoce upiekla perník s názvom INDIA. Každé písmeno bol veľký perník ozdobený.Ach,viete aký boli šťastný...Ale,aká som bola ja,juj :) A nám sa už končí pobyt v UK pomaličky a ja si vlastne nejako užívam pri ich pre mňa smiešnej reči,že mi bude smutno :) Veď kde zažijem takéto spomienky? A vlastne vďaka nim som trpezlivejšia,pokornejšia a vytrvalejšia v modlitbe :) že,Bože,máš ty s každým svoj super plán :)
PS:A viete ako to niesol môj manžel a dcéra? Čudovali sa mi,že aká som vtedy bola hnevlivá. Dcéra sa možno za rok prebudila tak jeden krát v noci :) A vždy keď som mala hnev,chytila ma za ruku a povedala,že Maminka nechaj ich tak,mne to nevadí,ja bojujem... A ja pri týchto slovách a pohlade do jej očí,som sa zahanbila.Tak moja dcéra bojuje a ja frflem? :)
A môj manžel,ten asi nikdy na nich nenadával.Bol pokojný.On bol chápavejší... A držal ma za ruku pri spoločných modlitbách za pokoj v dome:) On s nimi viacej rozprával a pomáhal im...Dali sme im spoločne aj nejaké oblečnie,jedlo...A tak tu teraz sedím na posteli,manžel vedľa mňa leží a dcérka sa hrá s Barbie domčekom a ja počujem ako varia a cítim tú ich špeciálnu vôňu :) Ale,s duši ma hreje to,že tam kde si,v našej milujúcej krajine,je náš dom.Náš domček,kúpený za peniaze aj vďaka tomuto bývaniu...Takže vďaka Bože,že pri nás stojíš a tak veľmi nás miluješ.A už teraz s teším na sedenie pri krbe v našom dome na hojdocom kresle,vedľa manžel,naša dcéra mačička :) A spomínanie na tieto spoločné chvíle s inými národnosťami :)
