ako byť dieťaťom...

Od slávenia sviatku narodenia Ježiša prešiel už nejaký ten čas. Od novorodeniatka by mal teraz vek vyše mesiaca života v tele človeka. Ježiš sa narodil, ako jeden z nás. Život Boha v tele človeka má  pre nás význam z viacerých aspektov. Jedným z nich je "človek ako Božie stvorenie" - človek stvorený na obraz Boha. Človek sa narodí, hoci  je dokonalým stvorením, musí prejsť ďalším vývinom, aby mohol používať telo a ducha, aby mohol disponovať s danosťami, ktoré do neho vložil Boh. Ďalším aspektom  je osobnosť človeka, jeho charakter a duša Božieho stvorenia ukryté v tele.

Mnohí z nás sa opäť ponorili do všedných dní. Ježiš prišiel na svet ako dieťa, bol diaťaťom, ako každý z nás. Jeho detstvo malo tie isté obdobia, úskalia a  aj Ježiš plnil úlohy, učil sa veci, jeho detstvo bolo ako detstvo každého človeka. On, hoci je Boh, sa musel učiť a bol podriadený ľuďom... Rozmýšľala som nad témou Ježišovho detstva, a aj nad tým, ako byť dieťaťom, lebo iba tak môžem porozumieť, a vôjsť do Jeho kráľovstva - porozumieť, čo hovorí v Sllove a žiť podľa toho. Ježiš nás žiada, aby sme boli ako deti.

Čo charakterizuje dieťa?

Je toho viac, dôležité sú však tieto vlastnosti charakteru diaťaťa: Radosť, úprimnosť, čistota pohľadu na svet, úplná dôvera, jednoduchosť, fantázia a kreativita, zmysel pre zázraky, žasnutie...  Dieťa sa teší maličkostiam, stačí mu málo, drobnosť, nejaký podnet, ktorému my ani nevenujeme pozornosť, alebo si ani nevšimneme, nevnímame to ako podnet pre  radosť. Dieťa sa teší a oplýva radosťou, ktorú okamžite dáva iným, zaplní svoje okolie žiarou svojej radosti. Niekedy stačí pohľad na dieťa a v človeku ožije radosť... Dieťa vyjadruje bezprostredne to, čo cíti a myslí a nič ho nemôže od toho odradiť. Nemá ešte "obavy" z toho, čo povie iný, alebo či sa strápni alebo nie. Je priame a jasne to dáva najavo svojmu okoliu. Pohľad diaťaťa je čistý, neskalený vplyvmi a mienkami iných, svetom, ktorý ešte len spoznáva. V minulosti ľudia vravievali, že diaťa má pohľad anjela...,  kto hľadí do očí dieťaťa, vidí nebo. Nie je to ďaleko od pravdy. Dieťa dôveruje bezprostredne. Potrebuje ochranu dospelých, lebo vo svojej "detskej" t.j. neskúsenej dôvere "naletieť" klamu a lži nespravodlivého človeka. Verí, že svet a človeka  stvoril Boh, verí, že Boh môže všetko. Nemá dôvod neveriť. jeho rozum je nezaťažený a je bez "múdrosti sveta" prostý pochybovania. Diaťa je jednoduché, má riešenia na všetko, má fantáziu bez hraníc, o čom nás presvedčí v každej chvíli svojho tvorenia Dieťa verí zázrakom, zažíva ich stále... Dieťa žasne nad vecami, ktoré objavilo. Miluje rozprávky a príbehy.

Dieťa má aj iné vlastnosti. Je závislé, má potreby, ktoré si nemôže samo naplniť, potrebuje pomoc ľudí. Dieťa pri učení a raste padá a prežíva svoje prvé neúspechy a bolesti, ktorým sa nemôže vyhnúť, lebo sú súčasť rastu bolesť zúbkov, bolesť po pádoch, bolesť srdiečka, ak zažije sklamanie a neprávosť, ktorým nerozumie). Dieťa býva špinavé (potrebuje plienky, ušpiní sa pri jedle, a pri hre), dieťa robí hluk, plače, kričí, ak nerozumie, nedovolí dospelým spať, kým neutíšia jeho potreby, neskôr  vyrušuje dospelých pri ich práci svojimi otázkami a snahou o pozornosť... Rodičia to zažívajú každý deň... Oni sú tí, ktorí sa oň starajú a ktorí mu pomáhajú a sú mu oporou pri jeho raste. Dieťa nie je bezmocné, ako mnohí nesprávne interpretujú jeho závislosť. Potrebuje dospelých ľudí pri raste a vývine tela a duše. Dieťa je dokonalé stvorenie, je človek. Musí rásť a zrieť. Tu je ten rozdiel. Potrebuje iných ľudí pri učení sa a pri získavaní vlastných skúseností, potrebuje ich oporu a vzor, potrebuje spoločenstvo iných ľudí.

+

Ježiš sa stal človekom, bol dieťaťom, ako my. On mal všetky tieto vlastnosti, ako majú deti ľudí. Ježiš požíval mlieko mamy, ako dojča nemusel nič robiť, neskôr sa taktiež učil chodiť a jesť iné pokrmy, kričal, plakal, bol ušpinený, padal ako dieťa, kým sa naučil chodiť a stáť, bol odkázaný na pomoc dospelých, učil sa hovoriť, učil sa písať, učil sa disponovať svojimi schopnosťami. Prešiel tým všetkým, ako my, hoci bol Boh. Ježiš rástol na tele a na duchu, v múdrosti a sile, v priazni ľudí a Boha, ako nám hovorí Písmo. Ježiš si uchoval tieto dary z veku dieťaťa, ktoré my postupne smerom k zrelosti strácame...

Vieme, že dieťa sa do troch rokov života naučí to, čo potrebuje pre svoj život v dospelosti. Nasleduje rast, rozvoj a dozrievanie. Na tele a na duchu. Tak ako Ježiš, rastieme v múdrosti a v sile tela a ducha, v priazni Boha a ľudí. Učíme sa  nasledovať jeho Slovo, jeho príklad, ktorý nám dal. Dal nám na každú situáciu života práve ten, ktorý potrebujeme. Myslel na všetko, nič nevynechal. Máme jeho Slovo,  jeho vzor, jeho milosť. Jeho Duch je s nami,  je našim učiteľom, poradcom, je milujúcim vodcom. Potrebujeme živú vieru. Stačí, ak bude ako horčičné semienko, môže rásť... Potrebujeme mať pevnú dôveru v Boha ako majú deti k svojmu otcovi, kým ju nestratia na ceste k zrelosti. Boh nám dal všetko, čo potrebujeme s životu, k spáse duše už ako deťom. Žiada nás, aby sme boli ako deti. Prečo žiada od nás práve to?

Je tak preto, lebo je našim Otcom, lebo On  je Boh, ktorý vie lepšie ako my, čím sme a ako prejdeme tento život čo najlepšie, aby sme dozrievali. On  je tým najlepším otcom, akého si len môžeme predstaviť. Potrebuje však našu dôveru, aby nám mohol pomáhať. Aby sme rozumeli, čo nám hovorí jeho Slovo, musíme veriť, ako verí dieťa. Len tak môžeme dôverovať Bohu vo všetkom. Iba tak dokážeme so všetkým ísťi k Otcovi, lebo On má odpoveď, povzbudenie, oporu a ochranu. On túži po našom dobre viac, než my.... Nebude robť veci za nás, vždy a vo všetkom  môžeme počítať s jeho oporou... nikdy nás neopúšťa... On živí našu nádej, ktorú potrebujeme každý deň.  Vždy nám dáva podnety a dary, aby nám urobil radosť. Boh chce naše dobro, chce, aby sme sa vždy starali iba o to, aby sme boli  pred jeho pohľadom, aby sme ho nestratili z očí. On k  nám hovorí vo svojom Slove, v dennom živote. Boh nás učí ako milujúci otec učí svoje dieťa. Hoci sa často umažeme neverou a zradou jeho lásky, ak sme zlí, keď kričíme, lebo nerozumieme, alebo padáme a sme tvrdohlaví, lebo nerozumieme a nevieme prijať, čo nám hovorí.. On nám prichádza v ústrety pri každom návrate do jeho náručia, odpúšťa vždy, všetko a učí nás, ako máme robiť ako On... Pomáha niesť kríž, učí nás, ako znova vstať... nesie bremená s nami, dáva slobodu od strachu, dáva nám novú nádej, objíma nás po páde s nekonečnou láskou, podobne ako objíma otec svoje dieťa, keď sa pri páde zranilo. Boh nás vychováva a vedie, ako to robievajú rodičia detí. Jeho výchova je bez chýb, je dokonalá. Boh vie, aké schopnosti nám dal a nikdy nás nezaťaží viac, ako by sme mohli zniesť. Aj Boh vyžaduje, aby sme si plnili úlohy, aby sme cvičili cnosti, a naučili sa obratnosti v boji proti vášňam a nástrahám, aby sme odolávali rôznym vplyvom vlastného charakteru i sveta. On nám dáva všetko, aby sme rástli v múdrosti a sile. V bojoch a skúškach je s nami a chráni nás. Je treba si aj opakovať jeho učenie... Je potrebná aj "vlastná iniciatíva" a spolupráca s Ním, učenie sa v jeho Slove. Je treba pestovať si vzťah k Oteckovi, treba sa naučiť sa milovať ľudí, seba, ako to robí On.

Máme milovať pravdu, odmietať lož v každej podobe, pestovať cnosti a odmietať strach, úprimnosť a jednoduchosť ako majú deti, aby sme rástli v láske, aby sme premáhali každé zlo. Stačí, aby sme celým srdcom a celou mysľou milovali Boha, aby sme počúvali jeho hlas a jeho Slovo, lebo k nám hovorí. Život v dôvere a v bázni pred Bohom, ktorý stvoril svet, on je náš Otec, nemáme mať strach z človeka ani z prekážk a bojov. Boh nám dal moc, aby sme  rástli a mocneli na tele, a vo viere, v láske, aby sme mohli rásť v dôvere a v láske k Bohu, aby sme s ním premohli každú prekážku. On sa stará o všetko ostatné, čo potrebujeme. Dôverovať Bohu VO VŠETKOM sa učíme.  Byť ako deti je súčasťou toho učenia sa. Som jeho dieťa,  vždy idem k nemu, môj  pohľad obraciam na neho, stále znova, hľadím na jeho Slovo, počúvam ho, načúvam mu, uvažujem, čo mi hovorí...Pýtam sa ho, počúvam jeho Slovo. Nebojím sa nasledovať ho vo všetkom. ke´d mám strach, idem k nemu a On mi dáva oporu a úľavu... Boh je môj Otecko, verím mu vo všetkom..., aj keď moja viera slabne a kríva, aj vtedy idem k nemu, iba On mi môže dať, čo potrebujem. Viem, že sa nevyhnem pádom, špine a slabosti, viem, že príde bolesť a kríž. Ocko to vie a On mi pomôže, ak sa k nemu obrátim o radu, o pomoc, lebo vie, že ho veľmi potrebujem... Verím mu, viem, že je vždy so mnou, viem, že ma nekonečne miluje, nikdy ma neopustí. Je môj Otecko.

Radujem sa z môjho Boha,  ktorý je mojim Oteckom. On je úžasný a mocný, nemusím sa báť ničoho a nikoho. Je so mnou vždy môj milujúci Otecko, pomáha mi vo všetkych mojich potrebách, ktoré mám ako jeho dieťa. Výchova nie je iba jednoduchá a nie je bez usmerňovania a bez  bolesti pre nutnosť zmeny smeru, môže byť zmesou námah a súžení, ktorým sa nikto nevyhne, v tele človeka... Prešiel nimi aj Boh sám. Nebojím sa, viem, že On má pre mňa takú cestu k zrelosti, ktorú dokážem ísť. Boh je môj  milujúci Otecko, ktorého láska aj odpustenie je bez hraníc... Daroval mi život, obdarúva ma bez konca svojimi pokladmi každý deň Miluje ma horúcou a nežnou  láskou Otca, ktorá upokojí srdce po každej búrke a utíši ho po všetkých námahách a bolestiach.

Boh je môj Otecko a ja som jeho dieťa.

+

Dieťa miluje otca a verí mu, ani neuvažuje otom, že by otec nemal pravdu... Dieťa nehľadí na prekážky, ale na robenie vecí, je úplne zaujaté plnením úloh, objavuje a tvorí, ako videlo robiť otca..., dieťa sa nebojí, vie, že je tu otec..., dieťa má radosť zo stvorenia, stále objaví nový zdroj radosti, bez rozmýšľania sa o radosť delí s každým... Dieťa miluje rozprávky a príbehy, opakuje ich do zbláznenia, vie ich naspamäť... Písmo, Slová Boha... ak si ho budeme opakovali a učiť sa spamäti, nájdeme múdrosť života a pochopíme charakter detstva, ako o ňom hovorí Ježiš.

Majme túžbu byť ako dieťa... Je úžasné, je nepochopiteľné, byť dieťaťom Boha!

Byť ako dieťa sa zasa učíme.

+