Požehnanie alebo...

Príroda a jej zákony sú pravdivé, ako je pravdivý Boh. Ak my, ľudia, začneme robiť "po svojom"... Vieme, ako to zvyčajne dopadne. Nie, nehľadám vinu, nehľadám viníka. Žijem skutočnosť v nádhernej prírode, s Bohom a s ľuďmi v tomto svete.

Dážď ako posol Boha.

Dážď som mala rada. Jeho jasne počuteľné "klopanie" na okennú dosku, na sklo okien, na strechu domčeka vo mne vzbudzovalo pocit, akoby ku mne volal: ... "Hľa, tu som, aby som zvlažil zem...". Dážď vie krásne vystrájať, vie vyčariť  pokojnú pohodu, človeku sa chce spať...

Dnes, po čase, ktorý prebehol míľovými krokmi, mám pri daždi zmiešané pocity. Príčinou sú SPRÁVY o počasí, o tom, čo kde spôsobil, a správy o tých, ktorým dážď veľmi uškodil. Osobne som tiež mala podiel na takom zážitku,  ešte je prítomný... Aj nás VYTOPILO. Nie príliš, len 40 - 50 cm, aj tak VŠETKO PLÁVALO. Voda z ulice - nie dážď - zasiahla iba tri miestnosti. O.K. STRACH trval len okamih, hneď ho vystriedala BEZRADNOSŤ, lebo voda sa privalila a potom zostala stáť, vo svojich fyzikcých zákonoch, ako jej určil Boh. Všade voda, špina ach... Napokon som dostala DAR HUMORU. "Nuž, Bože, vedela som, že ty nemáš problém upratať o:) Mordovala som sa s uprataním a vyprataním, s odstránením ZBYTOČNÝCH VECÍ už dlhý čas. A hľa, Boh, urobil za pár minút. Do smiechu mi aj tak nebolo. Mali sme ŠŤASTIE. Bolo 16:00 hodín a obaja sme boli doma... Dar. Schytili sme, čo bolo po ruke, a začali sme ratovať, čo bolo hodné záchrany... Pred časom som žiaľ zniesla do garáže kartóny s knihami, lebo ich mám veľa... Nuž tak rýchlo som ešte nikdy neupratala. Poriadna lekcia. Môj manžel bol tak zapálený pre vyháňanie vody z priestorov, kde sa dostala, že som sa nestíhala čudovať. DAR. Nuž hoc zasiahlo dosť vecí, ktoré nemuselo, netrápila som sa, len som vyhadzovala.. Tie knihy boleli... Nedá sa nič robiť. Po tom všetkom upratovaní sme s s manželom sadli na schody, ktoré vedú do pivnice a vyčerpaní prehodili pár slov.

Vďaka Bože, že aj v takých chvíľach, v čase núdze, rozdávaš dary. Vďaka, že som ich vedela nájsť. Vďaka za tvoje "upratovanie" a za podnet pre využitie, pre rozdanie, kým je čas... Vďaka za uvedomenie si, koľké veci vôbec nepotrebujem..., vďaka aj za to, že som si začala rýchlejšie robiť poriadok... Vďaka za tvoje dary, Pane.

VĎAKA zaúsmev, aj keď sa nie je čomu smiať, Vďaka za druha v núdzi, ktorý bol poruke.

Vďaka za tvoju prítomnosť v tom chaose, ty si Stvoriteľ vesmíru a Ty si mi povedal "NEBOJ SA".

+

Teraz, vždy, keď začne nenormálne liať, mám zmiešané pocity. Niečo medzi strachom a bázňou, ako to celé  TERAZ DOPADNE. Dnes nie je isté nič. Nemáme "dieru na streche" a predsa. Pri jednej takej nádielke dažďa mi začalo kvapkať na stôl, presne predomňa, na miesto,  kde som práve nečo písala... Prenikol ma mráz... Zasa je tu DÁŽĎ, ktorého silu nemožno odhadnúť, dážď, ktorý môže premočiť to, čo doteraz držalo vodu od seba. Nuž rýchlo som vstala, doniesla rebrík a poď ho na povalu. Neblýskalo sa. DAR. Inak by som tam ani nemohla vyjsť.. Našla som škáročky... pri komíne, a na trámoch som videla pramienky vody, ako stekajú dolu na povalu... Zaistila som potrebné a prečkala, kým prestane liať. S hadrami na podlahe, pri prázdnom stole, s vedierkom, a lavórikom, ktoré zbierali vodu z povaly. Prešlo. Dážď prestal. Poď, priateľka moja, je čas...

+

A správy? Počula a videla som, ako ľudia, ktorí neutrpeli škody, pomáhali tým, ktorých vytopilo... cudzí... išli do oblastí záplav -tých skutočne veľkých - a pomáhali niekoľko dní tým, ktorí pomoc potrebovali. Správy o počasí počúvam zodpovedne, na to sú tu. Dnes už bez strachu, skôr s PLÁNOM činnosti A S GUMÁKMI, vyzbrojená proti vode. Treba mať pokope dôležité... ako sme sa voľakedy učili na hodinách civilnej obrany :o) Možno poznáte. Zíde sa. Dar...

+

Dnes, vždy, keď začne liať, začínam premýšľať o Bohu...Samozrejme zabezpečím potrebné na ochranu. Prosím Boha, aby nám lial jeho milosti, ako ten dážď, a aby nás chránil, každého tam, kde je... Našla som pred nedávnom v Písme chvály na Boha Stvoriteľa,na prírodu... Začala som ich opakovať... Je to dlhočizná MODLITBA TROCH MLÁDENCOV... počas ich skúšky... Je to nádherné zvelebovanie Boha, oni sa ju modlil uprostred plameňov... Oslovil ma jej text  ZVELEBOVANIA ... krásne sú tie chvály... Naplnil ma hlboký pokoj. Nie, neďakovala som za dážď, ktorý bol príčinou záplavy. Ďakovala som za dážď milostí Boha, ktoré sa lejú aspoň takou rýchlosťou, ako tie vody, čo nám vyplavujú príbytky.´Ďakovala som Bohu za jeho dary v jeho úžasnom stvorení, ktoré urobil dokonalé a nádherné. Teraz, keď sa ma snaží "objať" strach, začnem sa modliť tieto chvály... Tie vety, ktoré som si zapamätala. Chválim Teba, Bože., zvelebujem ťa...  Daniel 3, 52 - 90;

ĎAKUJEM BOŽE, že si!