Keď stratiť znamená získať...

Moha by som vyskočiť od radosti!! Aj som to urobila.

Pán je úžasný a vedie nás!

Bola som s autom na STK, mala som termín a letela som na poslednú chvíľu, lebo tak mi ubehol čas. Odovzdala som auto a čakala som vonku, pričom som bokom sledovala, kedy príde na rad môj C2. Už tu je STRATA aspoň pol hodiny, od inovácií vo firme, ktorá tieto kontroly vybavuje. Po polhodine moje auto vzali na skúšobnú jazdu. Čítala som nejakú stať z Písma - Pavol v Solúne... veľmi živé Slovo... Potom som myslela som na Máriu, Matku Božiu. Ako ich ona sprevádzala, Ježiša a učeníkov...Pomyslela som si, že sa môžem spokojne modliť ruženec. A tak som aj urobila. To čo som potom zažila, bolo neuveriteľné. Pokoj prenikol moju bytosť, a rozjímanie o desiatkoch ruženca šlo samo od seba, tempo mojej modlitby sa spomaľovalo (zvyčajne je rýchle) a ja som mala dojem, ako keby som sa skutočne stretala s Máriou a s Ježišom v tých desiatkových tajomstvách... Mala som čo robiť, aby som sa nestratila v tej modlitbe...bolo to hlboké, neskutočne krásne, ako keby tá modlitba ožila... S námahou som ho dokončila, nechcelo sa mi končiť ho(!) auto už bolo späť a niečo mi hovorilo, aby som šla za tým majstrom, ktorý ho prehliadal. Tak som šla. Pozerám auto v servise vždy auto odspodu, aby som vedela, čo je nové a ako to vyzerá. Nuž ako po 6 rôčkoch. Trocha hrdze, výfuk býva ťažisková záležitosť... Pre vlhko zvnútra sa rýchlo "spotrebuje". Aj teraz tak bolo. Výfuk a akási manžeta. Pán P. mi oznámil: "Ešte sa musíme aspoň raz stretnúť". Usmiala som sa (zvyčajne zazerám - vážny pohľad -  vovnútri "niečo" vrie, teraz NIČ nedobré, len úžasný pokoj!) a šli sme po termín. Trvalo to večnosť, mechanik  P. nemohol nájsť, všetky termíny už boli obsadené. Po dlhom prevracaní stránok v kompjuteri :o) konečne našiel. Dve a pol hodiny bude treba, ešte mi ušetril, aby som nemusela  prísť dva razy... Potom odovzdal nájdené nedostatky na zápis. Vrátili sme sa k autu, ja som šla  von a mechanik sa začal venovať susednému autu, moje auto tam zostalo stáť... Nerozumela som, mechanik P. mi povedal: "Ešte trošku to potrvá" (ČO?) a pracoval na susednom aute. Nerozumela som, na čo čakám, keď na mojom aute už nič nerobia... Zostala som pokojná, a bez zvyčajných nervov, keď mám ísť plniť následné body denného programu. Čas je dnes veľmi drahý...! Nuž čakala som, pokračovala som v pokojnej modlitbe a už bolo 10 min. po 11h. Tu mi pove mechanik: "Už môžete ísť po účet". Pokojne som sa ho spýtala, prečo som tu doteraz vyše trištvrte hodiny čakala, keď auto už nebolo skúšané a nič na ňom robené. Odpovedal mi, že to je "prestupný čas", potrebný pre registráciu v kompjuteri o STK! je to čas od presného časového údaja registrácie nedostatkov na aute, po evidencii musí prejsť určitý vopred určený čas...!!! Nerozumela som, požiadala som ho ešte o vysvetlenie, vysvetlil. Povedal, že je to ... nevysvetliteľné. Rozlúčili sme sa pozdravom, a som s nemým úžasom som odišla z dieľne. O tom "čase" som nevedela.

+

Kde je môj dar?

Pokoj, ktorý prevyšuje všetko poznanie...

Zostala som úplne pokojná, čo u mňa v podobnej situácii, kedy mi je vzatý vzácny čas dňa, kompjuter a neviem kto eštema obral o celú hodinu a desať minút - neexistujúce! Pokojná komunikácia s majstrom, čo mi prezeral auto - dovtedy neexistujúce! Vnútorne by ma už dávno roztrhlo od hnevu na neho aj na celý svet...

Modlitba ruženca a meditácia, akú som ešte nezažila,  ma vyniesla skutočne do prítomnosti Ježiša a jeho Matky, hoci moje oči hľadeli na okolie autoopravovne a život ako by zostal stáť... Čas nebol dôležitý... Hoci som sa ruženec modlila veľakrát, pokoj, ktorý ma úplne prenikol, hĺbku a krásu tej modlitby a všetkoobjímajúcu lásku Boha aj Matky Božej som ešte nikdy nezažila. A napriek tomu, že som zaplatila posledné euráče, stratila takmer dve a pol hodiny(spolu zrátaný čas), odchádzala som naplnená Božím pokojom a láskou, žehnajúc tých dvoch mechanikov, aby som pokračovala v mojich úlohách dňa.

Bonus

To som ešte netušila, že...

Mi z toho pokoja zostane na ďalší deň. Dostala som veľkú nepríjemnú vec - sťažnosť. Takú poriadnu, že normálne by sa mi  podlomili nohy a stratila by som na moment dych. A teraz? POKOJ v celej mojej osobe! S úsmevom som si neželanú a nepríjemnú sťažnosť prevzala, na osobu, ktorá Manažmentu kvality predložila svoje "mienky" o mojej práci som si vôbec nemohla spomenúť. Nemala som vôbec strach... ani o to, čo si myslí moja šéfka, ani o moje pracovné miesto, lebo dnes človek skutočne nevie, či taký podarúnok nepostačí, aby vás poslali kade ľahšie. Moju prácu konám podľa svedomia a dávam bez počítania. Nemám si pred ľuďmi čo vyčítať. Moja skala a moje útočište je Pán!  Ešte to nemám úplne za sebou, ale mám silnú dôveru (ďalší darček) a všetko dávam do rúk Boha. Viem aj to, že Mária je so mnou, ako bola vtedy s Ježišom, nebojím sa, ona prestála väčšie a oveľa ťažšie situácie, nerozumela im, a Boh ju aj Jozefa viedol bez prestania. Dnes vedie ona nás. Som vďačná za túto úžasnú a požehnanú Matku!

Duch svätý hovorí stále. Tak počúvam...

Chvála Pánovi! Chvála Márii!!! Chválim Boha bez prestania!