Moje malé svedectvo, prečo ma priťahujú bratia Protestanti. Čítam veľa. Mám prečítaných mnoho vzácnych kníh, prevažne od katolíckych autorov, kníh o svätcoch, a mnohé spisy svätých otcov, aj hodnotnú kresťanskú mystiku. Veľmi ma obohatili. Niektoré čítam znova a znova. Sú mojim pokrmom duše, hneď po sv. Písme.Môžem iba potvrdiť, že ma knihami viedol Pán už od mojej mladosti. Čítala som už od nepamäti vzácne dielka od bratov Prostestantov.Vtedy som ešte nerozmýšľala o tom, že by mohli byť nevhodné. Boli vhodné. Boli napísané vrúcne a viedli ma k Bohu.

Myslím, že je vhodné, aby som vydala svedectvo o týchto mojich bratoch.

Ako inak, Boh mi ich ukázal cez knihy:o)

Ako dieťa som vedela, že sú aj "iné cirkvi". Nebolo vtedy relevantné sa tým zaoberať, lebo som mala okolo seba mne známe kresťanské katolícke prostredie, v ktorom mi nechýbalo nič. Mojou prvou knihou bola Pieseň o Bernardete, nádherná kniha, napísaná o sv. Bernardetje Soubirous a o Lurdoch. Ďalšou bola kniha o Pátrovi Piovi, úžasnom kňazovi, ktorý zomrel v povesti svätosti, keď som mala 4 roky. Veľa som o ňom premýšľala. Zamilovala som si ho úplne. Bol a je mojim oporným pilierom, čo sa týka svätej omše. Lebo ako vyrastáme z detských liet, my katolíci "zabúdame" a v našej mysli "sa vymazávajú veci", ktoré nám boli v detstve úplne jasné...

Dakedy v mládežníckych časoch som sa dostala k prvým knihám od bratov Protestantov. Bolo to preto, zabudla som spomenúť, že literatúra o Bohu bola veľmi riedka. Vtedy, v komunizme, neboli ani knihy Písma sv. voľne dostupné,  ani knihy o viere v Boha. Božie veci a knihy boli vzácnosťou. Písmo sme mali od mníchov z Ameriky! Tam totiž tlačili Biblie, lebo doma sa nedalo. O tom poviem inokedy.

V minulosti i v súčasnosti som veľakrát dostala od Pána knihu protestantského autora, či od charizmatika. Čítala som ich niekoľko a veľmi ma oslovili tie dielka. Teraz viem už viac o iných cirkvách. Viem aj to, že sú Božou srdcovkou :o)  Mala som veľkú milosť, spoznať vzácne osobnosti napríklad Grékokatolíckeho vyznania, osobnosti Púštnych Otcov - svätcov, ktorí žili väčšinou na samote, ako aj mnohých mystikov a svätých, ktorí žili v moslimských krajinách. Tých všetkých som spoznala hlavne cez knihy a dnes cez net, a niektorých troška aj naživo. Veľmi ma obohatili svojim zmýšľaním. Každý z nich. O tom napíšem niekedy neskôr:o)

Bola som na Konferencii Charizmatikov. Boli tam zastúpené rôzne cirkvi. Bratia Protestanti, Evanjelici, Charizmatici, Grékokatolíci.. a kresťania Katolíci. Bola to nádhera. Chvály sa vznášali k Bohu ako vôňa kadidla. Bolo krásne vidieť a zažiť zástupy ľudu, ako spolu chvália Boha. Potom bola svätá omša. Vtedy bratia a sestry z iných cirkví opúšťali sál. Zostali sme tam spolu s bratmi a sestrami Evanjelikmi, grékokatolíkmi a niektorými Protestantmi, ktorí mali poznanie o správnosti veci a  zostali. Zažiť niečo také na živo bolo úžasné! Verím, že Duch sv. sa vznášal nad miestom konania, aby nám ukázal silu takéhoto spoločenstva!

Čo ma lákalo a oslovilo v knihách i v živote bratov a sestier iného vyznania? Jednoduché! U bratov Protestantov ich úžasná túžba po Bohu! Je u nich tak silná, že ju cítim nielen z ich kníh, ale aj z ich modlitieb a života. Od nich som sa znova priučila tomu, čo mi tak troška vybledlo či stalo sa "otrepaným", čo som dovtedy počúvala a čítala v mojej drahej katolíckej viere. Žiaľ. Lebo táto moja najdrahšia perla, moja viera kresťana katolíka vôbec nestratila na sile, iba sa to dospelému kresťanovi v jeho ďalšom vývine niekedy tak môže zdať! 

Bratia Protestanti mali a majú skutočne meno Božie neustále na perách i v srdci. A vyprovokoval ma ich vzťah k Biblii. Oni čítajú a jedia doslova tie vety! Nielen, že ich vedia naspamäť - aj Púštni Otcovia sa state Písma sv. učili naspamäť - ale ich neustále meditujú ako modlitbu. To som sa rada od nich priučila. teraz si môžem tiež hocikedy odmeditovať niečo cestou, keď nemám čas alebo možnosť  na čítanie. Dostala  som cez nich silnú lásku k Písmu svätému. A myslím si, že som sa rada nechala naočkovať ich silnou túžbou po Bohu, po živote v živej Božej Prítomnosti. V niektorých knihách tú silu túžby cítiť takmer naživo! A u ľudí toho vyznania, cítiť na míle živú vieru v Boha, lásku a radosť! Mala som kolegyňu v práci, bola Protestantka, vyžarovala lásku Boha! Darovala mi vtedy (v komunizme) prvú Bibliu, v ktorej bol aj Starý Zákon, lebo takú som nemala. Bola radosť stretať sa s touto dievčinkou! Nehovorila o svojej viere - žila ju. Ja som ju oslovila ako prvá, lebo som vedela, že chodí do zhromaždenia. Bola mi veľmi pekným príkladom života viery. Volala sa Ivetka. Bol to anjel. Bola jediná veriaca na oddelení... druhá som bola ja.

Som kresťanka katolíckej viery. Milujem ju od detstva. Nemienim  to meniť. Boh mi dal cez bratov iných cirkví veľký dar. Sila mojej túžby po Bohu, po jeho živej Prítomnosti a vrúcnosť vzťahu k Božiemu Slovu mi zosilneli a spevneli! Boh mi moju vieru daroval už mnohokrát, keď som ju pod vplyvom rôznych okolností začala strácať. Veď je nám známe, že správny katolík konvertuje neustále, kým nezíska Božiu svätosť! A Boh mi daroval nielen mojich drahých svätých ale aj živých bratov a sestry, aby mi ukázal rozmanitosť a krásu svojej Cirkvi. Som nesmierne vďačná za tieto dary, za bratov a sestry, za ich krásu viery a vyznávana lásky Bohu! Sme jedna rodina!

O tom som sa s vami chcela podeliť! Preto milujem bratov a sestry z "iných cirkví"! Je  to dar od Pána. Nie moja zásluha! Písala som o tom preto, aby sme mali srdce otvorené a ochotné, pre prijímanie Božieho. Aby sme sa nebáli inakosti, ale nechali sa ňou obohatiť a oživiť. Chválim Pána, že ma naučil tieto veci a že tak krásne rozširuje veľkú rodinu veriaceho ľudu!

Chváľme Pána, všetky národy a všetci, čo milujeme Jeho sväté Meno! Amen!!!

V dome môjho Otca  je mnoho príbytkov...

Pán povedal cirkvám...