Dnes by mal mena. Náš otec biskup ,ktorý nás pred viac ako rokom predišiel do večnosti.

Do neba sa asi neblahoželá. Ale dá sa pripomenúť, že sa nezabúda.

Mám v pamäti príhovor nám, prvým diaľkovým poslucháčom na Spiši. Po štyridsiatich rokoch nútenej sedesvakancie.

Krásne prednášky, ktoré doznievali ešte cestou v autobuse domov.

Hlásiaca sa choroba.

Úsmev a dôstojnosť nástupcu apoštola.

Skromnosť a dobrota srdca,

Ochota a porozumenie, vyjdenie v ústrety.

Prechádzka inkognito vo vetrovke a šiltovej čiapke na cintoríne v rodnom mestečku.

Prísne, ale zaslúžené skúšky.

Kytice na promóciách.

Úmorná, obetavá práca nad spismi, referátmi a dokumentami synody.

Prehodené milé slovo cez prestávky medzi zasadaniami.

Záujem o chorých a trpiacich z našej farnosti.

Podarovaný  ruženček a knižky.

Ďakujem, otec biskup František.

A prihovárajte sa za nás u Pána spolu s Vašim patrónom , i za nástupcu- menovca -na Petrovom Stolci.