Tento blog som nenapísala ja. Požičiavam priestor svojej bývalej žiačke a členke skupinky, ktorú som pripravovala pred troma rokmi na sviatosť birmovania.
Mám devätnásť rokov a otec mi povedal, aby som si hľadala robotu, pretože on nás piatich- mamu a mňa s troma súrodnecami neuživí. Pracoval v roľníckom družstve , ktoré rozpustili , všetky zvieratá odviezli na bitúnok a 44 ročný človek začal robiť v automobílke na páse. V tomto veku už mu to veľmi nejde a podľa toho vyzerá aj plat.
Dvaja mladší chlapci chodia ešte na základnú školu a maličká bude mať v septembri tri roky. Škôlku v dedine nemáme , ani starých rodičov. Mama len zázrakom dostane prácu, ak vôbec.
Učila som sa dobre, bavila ma najmä matematika a jazyky. Keď pán profesor spomenul na rodičovskom, že by som mohla študovať, otec mu vynadal, či sa zbláznil.Profesor- ateista sa pustil do rodičov, načo nás mali toľkých a skončilo to trapasom. Otec ho udrel a ja som sa bála, že nezmaturujem.
Sme tradičná katolícka rodina, chodíme všetci do kostola, aj keď otec na kňazov nadáva, že nás nabádali ako prvé kedysi voliť KDH a takto sme pochodili . Mama plače a ja som donedávna natiahla budnu a utekala preč. Za partiou.
Po ošetrovateľskom kurze a znalostiach jazyka, ktorý ešte vybrúsila pani učiteľka, som sa dostala do Nemecka. Namiesto jednej chorej osoby na mňa čakal manželský pár. Hoci nemecky plynule rozprávam, nezaujíma ich to. Myslela som, že budem robiť zdravotnícku a sanitársku prácu.A ešte som si namýšľala, aké je to ušľachtilé, pomáhať chorým.... Pracovná náplň je ale oveľa bohatšia. Keď som prvé ráno chcela zájsť do kostola, ktorý je cez ulicu, pani začala na mňa kričať, že nevzali mníšku, ale "Hausmädchen". Snažila som sa byť prívetivá. Príliš to nepomohlo. Na víkend chodia domov syn s manželkou a dvoma deťmi, do kostola sa dostanem iba vtedy , ak má Milena voľno- je to môj český ekvivalent , ale má ina jednu babičku a slušnejšiu agentúru. Vtedy musím obsluhovať všetkých .Oveľa viac varím, nakupujem, upratujem, pracujem v záhrade, periem, žehlím....to som v zmluve nemala. V agentúre som sa dozvedela, že je to bežné a ak sa mi nepáči, čakajú desiatky iných. Keď si chcem večer, nazdávajúc sa, že už spia, zaskypovať s rodinou- kričia, hoci notebook je môj. Žeriem im elektriku. Sprchovať sa smiem len raz do týždňa- šetrí sa vodou. Dokonca keď chcem poumývať poriadne ich, bránia sa tomu. A potom sme všetky dievčatá slovanských národností "špinavé"....pracujú tu Ukrajinky, Poľky, Bulharky.....Rumunky a Chorvátky ani neberú. Pracujem tri týždne, potom idem na týždeň domov. Plat ...ujde, aj cestu platia a jesť smiem to, čo oni. Spím šesť hodín.V obchodoch s nami rozprávajú cez zuby . Nevraviac o tom, že nárečím. Som však kandidátka na....bezdomovkyňu. Stalo sa....píše sa mi o tom tak trápne...ale je to na výstrahu, že sa to stáva.....Pán i pani mi naznačili, že už spolu "nič nemôžu" a preto žiadajú odomňa...."náhradné služby". Mám sa s nimi "hrať"....asi chápete. Hnusí sa mi to, povedala som si : "Radšej smrť ako hriech". Tak som dostala výpoveď.
Keby som cítila povolanie, išla by som do kláštora- vymierajúce rehole by asi tiež potrebovali pomoc, hoci len za izbu, stravu a vreckové....Ale zamestnankyne neberú a povolanie naozaj necítim, nebolo by to čestné.
Skúšala som to s au-pair. Ale to je len za byt a stravu, viacmenej pre študentov, ktorí sa chcú naučiť jazyk.
Plačem , modlím sa- Pane, Matka Najčistejšia, je toto možné? Prečo? Prečo sa mi to stalo? Sú dievčatá, ktoré to kľudne robia a smejú sa, že si privyrobia.....naše,slovenské dievčatá, z katolíckych rodín.
Prosím , modlite sa za nás....najmä vy doma na Slovensku, čo máte šťastie a máte prácu. Vy sestričky v komunitách, čo nemáte o tejto Sodome ani potuchy. Prosím.....Veľmi prosím....Spasiteľu, išiel si za zblúdilou ovečkou- nájdi si ma a odnes ma na svojich pleciach.
Soňa
