Z modlitby o modlitbe a k modlitbe.

Modlitba je stretnutím dvoch túžob. Ako prvá je to predovšetkým túžba Boha, ktorý túži byť s nami, túži po nás a dať sa nám. A preto prichádza, volá nás a pozýva k intimite svojho srdca - a čaká.

Našou odpoveďou je naša túžba. Ako to len dobre vystihol žalmista, keď hovorí: „Ako jeleň dychtí za vodou z prameňa, tak moja duša, Bože, túži za tebou. Po Bohu žízni moja duša, po Bohu živom; kedyže už prídem k nemu a uzriem Božiu tvár?“ (Ž 42 2-3). V modlitbe prichádzame k Bohu, prameňu nášho života, šťastia, požehnania. Paradox je, že tu na nás číha isté skryté nebezpečenstvo, totiž že obrátime našu pozornosť na to, čo od neho môžeme dostať: pokoj, radosť, uzdravenie, pochopenie, vyriešenie problému, pomoc pri urobení skúšky a pod., a nie na Boha, na neho samého. Svätý Augustín hovorí, že nemilujeme veci pre ne samé, ale pre to šťastie, ktoré od nich očakávame (voľná citácia). Vo vzťahu k veciam je to do istej miery možno OK, avšak nie vo vzťahu k Bohu. Tým netvrdím, že prichádzať k Bohu s očakávaním, je niečo zlé. Naopak, ak je to očakávanie dôvery a viery, je to postoj, ktorým dvíhame a dávame do pohybu Božiu ruku. Ale ide mi o niečo iné - o niečo viac.

Neviem, koľko a akých je spôsobov, ako „skrotiť“ a upriamiť ľudskú  túžbu, pozornosť na Boha, ale vďaka vlastnej skúsenosti chcem ukázať na dva, ktoré majú istým spôsobom niečo spoločné, a síce - zabudnúť na seba a zahľadieť sa na Boha.

Prvý z nich je modlitba vďaky a zvlášť oslavy Boha, kedy mu ďakujeme za to, čo všetko pre nás urobil, robí a oslavujeme ho v tom, kto je a aký je. Tým druhým je niečo, v čom má Boh zvláštnu záľubu, a to je naše odovzdanie seba samých. Úkon viery, ktorým obdarúvame Boha, darujeme mu to, čo je vlastne jeho, a tak napĺňame Božie srdce radosťou, úkon ktorým tíšime to „Žíznim“ z kríža a napĺňame jeho túžby.

Zakončím slovami piesne, ktorú keď som počul prvýkrát, zostal som zaskočený - atmosférou ako aj obsahom. Sú rôzne piesne. V mnohých si navzájom hovoríme niečo o Bohu. V ďalších sa obraciame priamo na Boha. Avšak v tejto piesni sa Boh prihovára k človekovi. Je to pieseň o túžbe Božieho srdca a tu sú jej slová:

Odíď so mnou, nikdy nie je neskoro, ešte nie je neskoro pre Teba.

Mám s Tebou plán.  Bude to divoké, bude to veľkolepé, bude to naplnené mnou.

Otvor srdce dokorán a dovoľ mi vstúpiť.

Jozef

Jesus Culture-Come Away - video spomínanej piesne.

Túžim - prezentácia s hudbou a automatickým prechodom snímok.