A on hovoril: "Vezmi svojho syna, svojho jediného syna Izáka, ktorého miluješ, a choď do krajiny "Morja"! Tam ho obetuj ako zápalnú obetu na jednom z vrchov, ktorý ti ukážem." (Gen 22, 2) Túto pieseň som napísala, keď som sa cítila ako Izák, ktorého sa Otec rozhodol obetovať.. Spolu s jej uverejnením vás prosím o modlitbu za človeka, ktorý je Izákom pre mňa..

Po kvapkách vypovie Ti duša

ako to bolí, keď ju skúšaš..

ako je ťažko ostať dcérou

prekonať vzdialenosti s vierou..

Po kvapkách vypoviem - to stačí,

a Tvoje mlčanie ma tlačí

keď strácam, idúc vedľa Teba,

vedomie, že vydržať treba

ten ďalší krok vpred

keď na cestu nevidieť

s Tebou za ruku do kraja Morja

aj bez Tvojich slov

pôjdem za Tebou

nechaj, nepovedz vety, ak bolia..

Po kvapkách v zarosenej tvári

vypovie duša, čo ju kvári

že zrazu ani neviem, Kto si

a prečo mám Ti drevo nosiť?

Po kvapkách, keď chýbajú slová

opriem sa o rameno znova

a spoľahnem sa v búrke hromov

že privedieš ma naspäť DOMOV

len ďalší krok vpred

keď na cestu nevidieť

s Tebou za ruku do kraja Morja

Otče, aj bez Tvojich slov

kráčam za Tebou

nechaj, nevyslov vety, čo bolia

nechaj, nevyslov vety, bolia..

Po kvapkách chápem - malá Janka -

už nepýtam sa na baránka

zviazaná pri Otcovom boku

uverím v lásku tohto kroku

2012