« Back

Úcta a uctievanie

Ak sa tieto dve spoja, sme Kristovou vôňou v tomto svete.

V každom oddeľovaní sa je kus pýchy. V každom spájaní sa je kus pokory. Ohlasovanie nikdy nebude spočívať v ukazovaní prstom na chyby a nedostatky ostatných. Buďme si vedomí, že sme Jeho milovaní, ale pokorme sa, posaďme sa na posledné miesta, aby mohol prísť sám Kráľ, ktorý nás povýši a oslávi. Hľadajme úctu v každodennej obyčajnej realite. Ak by naša radosť spočívala iba v pocite "Vďaka ti, Bože, že už nie som ako tamten (mýtnik - je úplne jedno, koho meno by tam v tvojom prípade bolo)!", prežijeme život v ilúzii, že sme spoznali pravdu. Akúkoľvek múdrosť máme a akékoľvek poznanie, čokoľvek si myslíme, že nám Boh zjavil, ak sa to všetko nepremení na lásku, nemá to hodnotu, len nás to nafúkne (možno aj rozdrapí) a ešte viac vzdiali od toho, čo je Božou túžbou.

Včera som počúvala kázanie Krisa Vallotonna, ktorý síce nie je katolík, ale veľmi vyzdvihol to, že katolíci sa počas svojej histórie rozdelili "len trikrát" (informáciu mal od nejakého historika). 

Vždy, keď premýšľam nad denomináciami, rozdelenou cirkvou, spormi v teológii, crikevnej praxi, či výklade Biblie, uvedomujem si, ako veľmi sa tento stav bije s mnohými veršami Biblie. Pavol výrazne protestoval, keď sa bratia v cirkvi sporili o to, kto je Pavlol a kto Apolov.

O to väčšie nadšenie prežívam na Božím dielom, ktoré vidím okolo seba, pretože poznám stovky, možno z videnia aj ticíce mladých ľudí len v našej krajine, ktoré hranice denominácií dokázali dávno zbúrať v spoločnom uctievaní jediného Boha. Je úlohou ekumenických teológov hľadať koncepty a teologické pravdy, na ktorých sa môžem zjednocovať, pre bratov (teda nás) sú však dôležité iné veci, napríklad "zachovať jednotu ducha vo zväzku pokoja." Celá 4. kapitola listu Efezanom je niečo, čo mi je veľmi blízke v pohľade na kresťanov okolo mňa. Verím, že to, o čom sa tam píše, prichádza aj prostredníctvom dvoch vecí: vzájomnej úcty, v ktorej jeden druhého považujeme za hodnejšieho a navzájom sa predbiehame v úctivosti, a spoločného uctievania - modlitby, v ktorej niet "teologických ťažkostí", problémov s praxou, modlitba, kde neexistujú hranice, nech už rozdelenie postavilo akékoľvek hranice.

Je nevyhnutné, aby cirkev (a teraz myslím cirkev v najširšom slova zmysle - Kristovo telo, Božie deti, Boží dedičia a Kristovi spoludedičia) vstupovala do spoločného uctievania kedykoľvek je to možné. Je úžasné, že obrovská časť mladej generácie na Slovensku horí pre Boha a nehľadí na to, odkiaľ prichádza brat, či sestra. Som si istá, že toto Otcovi robí obrovskú radosť.

Ekumenizmus, to je pre mňa vidieť v bratovi, sestre bohatstvo darov Ducha a obrovskú lásku, ktorou ho/ju miluje Boh, ako prijíma, objíma, vyučuje, zjavuje sa. Na záver ešte dodám, že okrem toho, že sa cirkev pre pýchu delí, rovnako sa pre pýchu oddeľuje aj od "necirkvi", teda od ľudí, ktorí ešte nepoznajú Boha. Som presvedčená, že jednota kresťanov nespočíva primárne v teologickom dialógu (hoci aj ten je potrebný). Spočíva vo vzájomnej úcte a spoločnom uctievaní. Boh už nás predsa dávno presvedčil, že koná na každom mieste, kde ho ľudia hľadajú, bez ohľadu na nálepku, či názov. Požehnanie prichádza z mnohých denominácií, kútov sveta, mladých spoločenstiev či obrovských hnutí. Duch nepozná hranice, ktoré staviame my.

Comments
sign-in-to-add-comment
"Ale prichádza hodina, ba už je tu, keď sa praví ctitelia budú klaňať Otcovi v Duchu a pravde. Lebo sám Otec hľadá takých ctiteľov." (Jn 4, 23)

Nemyslím si, že je možno oddeľovať "teológiu" od "uctievania". Vierouka nie len teória na zamestnanie teológov, "nech si to vydiskutujú", ale niečo, čo má priamy vplyv na to, ako žijeme a ako uctievame. Pravda je predsa osoba. Ak nežijeme v pravde, nie sme slobodní. Stále neviem pochopiť, prečo pre ekumenizmus zapáleným ľuďom vôbec nevadí, že ich bratia žijú v (aspoň čiastočnej) neslobode. To je tá úcta a láska k nim?

Okrem tohoto dobrý článok emoticon.
Posted on 22/04/13 08:38.
Podľa mňa na vyššie zmienené spoločné uctievanie a na to, aby bolo v Duchu a pravde úplne stačí teológia v zmysle Kréda. Myslím, že je obrovský rozdiel medzi "žiť v Pravde" t.j. "žiť v Kristovi" a mať naštudovanú pravdu v zmysle učenia. Ak by ľudia boli neslobodní až dovtedy, kým nebudú všetko správne vedieť a poznať, potom by sme naozaj boli len cirkvou pár spasených intelektuálov. Ja osobne nemám pocit, že poznám celého Krista, že žijem v celej pravde o Ňom. Mám pocit, že Ho spoznávam, postupne sa mi zjavuje mnohými cestami.

Neviem, či som zapálená pre ekumenizmus emoticon, ale určite pre mňa Katolícka cirkev nie je hranicou Kristovho tela, ani Božieho kráľovstva. A keď sa pozerám okolo seba, koľko katolíkov žije v neslobode... tak sa ukazuje, že ani to, že patria niekam, kde je správna teológia, slobodu neprináša všetkým a rovnako emoticon. Asi to je ešte aj v niečom inom.
Posted on 22/04/13 08:51 in reply to Peter Rusyniak.
To teda neviem ako sa treba „ klaňať Otcovi v Duchu a pravde“..., kedy som na takej úrovni, a ako sa k tomu dopracujem.
Posted on 22/04/13 09:22 in reply to Peter Rusyniak.
Janka, nenazvala by som, že sa Cirkev pre pýchu delí. Musí byť veľmi obozretná vo vzťahu ku všetkým ostatným veriacim, pretože je tu veľké riziko, že by stratila na svojej Podstate a Pravde.
Ekumenizmus si nesmieme mýliť s "pripodobňovaním sa" ostatným. Áno, ekumenizmus nás spája ako bratov a sestry, ale je na nás, ktorí sme prijali živého Boha do svojich životov, aby sme ostatným ukazovali krásu a plnohodnotnosť života Božích detí.
Takýmto najväčším nebezpečenstvom je slobodomurárstvo, o ktorom ani mnohí nemusia vedieť, že sa snaží o nastolenie jednotného celosvetového náboženstva pod pseudonymom: sloboda, rovnosť, bratstvo.
Áno, ja môžem vidieť v druhom človeku svojho brata, tešiť sa s ním, že máme jediného spoločného Boha, zdieľať s ním všetky jeho radosti a starosti, ale miesto toho, aby som s ním išla do nejakého spoločenstva na jeho modlitby chvál, ja pôjdem na svoju katolícku sv. omšu a stretnem sa naozaj bytostne a konkrétne so živým Kristom a o Ňom budem rozprávať aj tomu svojmu bratovi.
Posted on 22/04/13 17:11.
Bytostne a osobne sa živým Kristom stretávajú veriaci aj na modlitbe chvál emoticon. Boh predsa prebýva na chválach svojho ľudu emoticon. Ísť na chvály je normálne aj pre katolíkov (nie je to protestanský vynález ani ich spôsob modlitby a už vôbec nie je "nekatolícky" - naopak, som presvedčená, že ktokoľvek, kto je kresťan, je povolaný chváliť Boha).

Možno práve v tomto ja vidím ten podstatný rozdiel - či som ochotná prežívať s mojím bratom spoločenstvo modlitby a nielen mu rozprávať o tom, čo mám ja a on nie. Boh je ten istý na omši aj kdekoľvek inde, ten istý Ježiš nás pozýva tvoriť spoločenstvo na každom mieste, s kýmkoľvek, kto je ochotný stretnúť sa v Jeho mene. Na tomto sa zakladá moje presvedčenie, že je dobré a dôležité, aby sme navzájom vychádzali zo svojej ulity v ktorej často ani nevidíme, ako veľa nás toho spája s úctivým pohľadom na vieru druhého. Máme predsa toho istého, Kristovho Ducha.

Moja skúsenosť s Bohom ma stále viac presviedča, že On miluje, keď s ním sme, keď smie byť v našom strede, keď sme otvorení jeden druhému. Chvály naozaj nie sú pre katolíkov pribodobňovaním sa ostatným. Je to naopak hlboká prirodzenosť tých, čo ctia Pána, vstupovať do slobodnej modlitby jeden s druhým, velebiť Otca, žehnať si navzájom a chváliť Ho, bez ohľadu na denominácie, pretože v žiadnej z týchto vecí nie sú medzi kresťanmi rozdiely, toto môžeme všetci robiť rovnako emoticon. Je to biblická modlitba, ktorá je súčasťou života celej cirkvi neustále emoticon.
Posted on 22/04/13 18:57 in reply to Eva Vráblová.
Ja viem, že Boh je všade. Učili sme sa to ešte ako deti na náboženstve. Boh je tu, tam, všade, je na každom mieste.
Pán Ježiš chcel, aby Cirkev bola zhromaždená okolo pastiera Petra. Chcel Cirkev jednotnú, nerozdelenú.
Cirkev je skutočne Kristus, ktorý žije mysticky medzi nami. Kristus je Pravda. Cirkev musí preto stále žiariť svetlom Krista, ktorý je Pravda.
Ak ja patrím do tohoto mystického Tela Kristovho, ak žiarim svetlom Krista, zavolám aj ostatných, aby prišli pred svätostánok.
Pretože Ježiš, tak, ako je v nebi, sa nachádza na zemi skutočne prítomný v Eucharistii: so svojím Telom, so svojou Krvou, so svojou Dušou, so svojím Božstvom.
Pomáhajme všetkým približovať sa k eucharistickému Ježišovi, aby neprebýval vo svätostánku taký osamotený.
Lebo tam je okolo neho veľká prázdnota, veľká ľahostajnosť, veľká nedbanlivosť. V tomto svätostánku hľadajme eucharistické Srdce Ježišovo, lebo to je to miesto, kde sám Kristus umiestnil svoje sídlo medzi nami.
Posted on 23/04/13 08:28 in reply to Janka Guričanová.
Niečo podobné som mal na mysli - veď sv. omša je tou prvoradou a hlavnou "chválou", ktorú koná Kristus a nám dáva na nej účasť. To je zdroj i vrchol všetkého uctievania v "Duchu a pravde". Ak je ekumenizmus o spoločných chválach, ale nesmeruje pred svätostánok, tak je _falošný_. Preto nám treba aj správnu náuku, aby sme si to v prvom rade uvedomili my sami (koľko katolíkov má len hmlistú predstavu o omši?) a potom o tom mohli hovoriť aj ostatným (ako uveria, keď im to nik nevysvetlí?).
Posted on 23/04/13 08:53 in reply to Eva Vráblová.
"Ak je ekumenizmus o spoločných chválach, ale nesmeruje pred svätostánok, tak je _falošný_." S týmto nesúhlasím.
Posted on 23/04/13 09:12 in reply to Peter Rusyniak.
no... ak nechceme svojim oddeleným bratom dopriať všetky tie dobrá, ktoré si ako katolíci užívame, tak potom o čom to je? Buď tie dobrá pre nás vlastne až tak veľa neznamenajú (eucharistia? veď je im dobre aj bez nej...) alebo sú nám naši bratia ukradnutí (a ide nám skôr o akúsi ideu).

Čo má byť vlastne cieľom ekumenizmu?
Posted on 23/04/13 12:13 in reply to Janka Guričanová.
Možno to len podopriem citáciou otca Ziolkovského (celý blog je možné prečítať na odkaze dolu:

"Rozlišujeme tri druhy ekumenizmu. Teoretický, duchovný a praktický. Tomu prvému sa venuje úzka skupina teológov, ktorá na rôznych úrovniach rieši konkrétne otázky. Výsledkom jej práce sú deklarácie či vyhlásenia, ktoré svojou poctivosťou vytvárajú solídny základ pre ďalšie napredovanie v dialógu. Spomeňme si na spoločné prehlásenie Katolíckej cirkvi a Svetového luteránskeho zväzu o ospravedlnení. Praktický ekumenizmus nedávno excelentným spôsobom predviedol v Istanbule pápež Benedikt XVI. Jeho podstatou je úprimná snaha o vzájomné prijatie, úcta a láska. Symbolické gestá, ktoré v kresťanskom svete znamenajú mnoho. Duchovný ekumenizmus je možno menej viditeľný, ale v skutočnosti najdôležitejší. Bez skutočnej túžby po jednote a bez vytrvalej modlitby, by k nej nikdy nedošlo."

Čítajte viac: http://ziolkovsky.blog.sme.sk/c/78392/Katolici-a-ekumenizmus.html#ixzz2RHgqqqtE
Posted on 23/04/13 12:19 in reply to Peter Rusyniak.
Ad: "Janka, nenazvala by som, že sa Cirkev pre pýchu delí."
Ja si myslím, že každé rozdelenie pramení z pýchy. Niekto si myslí, že "to vie lepšie" a druhý, zase že "on má pravdu" - a keď obaja veria svojmu presvedčeniu viac ako Duchu jednoty, potom sa delíme, oddeľujeme, rozdeľujeme... a nakoniec možno aj nenávidíme.

Niečo iné je samozrejme bezhlavé "spájanie" a ľahkovážne opúšťanie pravdy, pokladov viery a pod. Takže pozor - nepropagujem cestu "vzdajme sa všetkého, čo sa iným na nás nepáči, aby sme sa mohli akože-zjednotiť". Ale pri delení vždy zohráva pýcha svoju úlohu.
(tiež zase nehovorím od rôznosti životnej cesty, ale o nejednote)
Posted on 23/04/13 13:03 in reply to Eva Vráblová.
Inak vôbec sa mi nepáči, že sa pod blogom, ktorý v jednoduchosti povie, že je dobré si ctiť ostatných kresťanov a spolu s nimi uctievať Boha, objaví komentár, ktorí o mne povie, že niekomu nechcem dopriať všetky dobrá, ktoré si ako katolík užívam. Ja ich dokonca doprajem aj všetkým katolíkom, ktorí mnohí ani len netušia, že aj nejaké dobrá tu existujú emoticon.

Premýšľam, prečo je problém pochopiť, že sa môžem s niekým modliť a je to dobré a milé Bohu, napriek tomu, že ho nedokážem "prinútiť" alebo "presvedčiť", aby sa stal katolíkom. Mne v živote vôbec nejde o to, aby som kresťanov iných denominácií naverbovala do Katolíckej cirkvi. Verím, že sú vykúpení, prijatí Otcom, majú vzťah s Bohom osobný, úprimný úplne rovnako ako ja, žijú v jeho odpustení, ak veria v to isté Kristovo dielo, vyznali Ježiša ako svojho Pána a srdcom veria na spásu. Verím, že ich život nesie ovocie Ducha, že majú duchovné dary a sú rovnako časťou Kristovho tela, ako ktorýkoľvek katolík. Nie sú podradnou časťou, odpadnutou rukou, nie sú škaredšou časťou, sú milovanou časťou Ježišovho tela, pretože ich Ježiš prijal. Ak si ich nevážime, sme ako hostia na hostine, ktorí sa tlačia na popredné miesta, ale Pán príde a tie miesta dá tým, ktorí si sadli do zadných radov, lebo sa nepovyšovali sami.

Ak pochybujeme aj o tom, že Boh môže autenticky pôsobiť medzi kresťanmi iných denominácií a konať v ich životoch, tak sme ešte asi niekde v časoch inkvizícii a naháňania luteránov na uliciach. Ale to už dávno nie je učenie cirkvi. Ak prijímame,ž že Boh tam pôsobí, nemali by sme svojich bratov vytláčať z jeho objatia len preto, že nemajú podľa nás tú správnu nálepku.
Posted on 23/04/13 14:58 in reply to Peter Rusyniak.
Mne sa zase nepáči komentár naznačujúci, že by som chcel niekoho vytláčať z Božieho objatia ;). To sú ale len také komunikačné šumy, predpokladám emoticon.

Pre mňa je podstata toto: je nezmysel rozdeľovať ekumenizmus na "modlenie sa" pre obyčajných ľudí a "diskutovanie" pre teológov tam hore. Sú zástupy celkom obyčajných ľudí, ktorí sa stali katolíkmi preto, lebo sa našiel nejaký celkom obyčajný človek-katolík, ktorý sa obťažoval vysvetliť im našu vieru a vyjasniť prípadné pochybnosti a námietky. V prvom rade je to Duch Svätý, ktorému záleží na plnej jednote a na tom, aby každý poznal pravdu, aj v tom intelektuálnom zmysle. Námietky typu "nikto predsa nepozná Boha dokonale" sú zavádzajúce, pretože tu ide o to prijať zjavenie, ktoré nám Boh ponúka skrze svoju Cirkev. Na to nie je potrebný titul z teológie, ale poslušnosť Duchu Svätému.

Toto nie je žiadna pýcha, ale jednoduchá pravda: v Katolíckej Cirkvi je v najplnšej miere prítomná Kristova Cirkev. Z toho potom vyplýva, že kto je mimo, je ochudobnený. Tak prečo im to neponúknuť rovno, osobne?
Posted on 23/04/13 15:40 in reply to Janka Guričanová.
Anna Petrášová
Janka, pekné.
Je to všetko tak. Ak nebudeme mať tento pohlaď, nebudeme nikam smerovať. Prečo sa niektorí tak boja prirodzeného vývoja?
Ja som si všimla že občas je to až neskutočné lipnutie na tradíciach, ktoré už s vierou majú málo spoločné. Ale ten strach z ich straty je strach z toho, že stratíme sabe samých. Prečo?
Krásne si to napísala.
Posted on 23/04/13 16:15.
ešte dodám, prečo tu vlastne reagujem takto...
pretože príspevok sa neobmedzuje na jednoduché "je dobré si ctiť ostatných kresťanov a spolu s nimi uctievať Boha", ale ako je to už zvykom, potreba uctievania v pravde a zbližovania sa v pravde sa tu odsúva na druhú koľaj.

Ak má to spoločné uctievanie dosiahnuť ozajstnú jednotu a hĺbku, potom zhodnúť sa na Kréde nestačí, ak naozaj veríme, že eucharistia je prameňom a vrcholom kresťanského života, teda aj uctievania. Uctievanie, to je v prvom rade liturgia, až potom dvíhanie rúk pri pesničkách. No a tu už narazíme na rozdiely. Je potrebné prijať všetko, nie iba články Kréda. No a na to je potrebné ohlasovanie učenia na všetkých úrovniach. To je verbovanie asi tak, ako je verbovaním evanjelizácia. Nie každý je povolaný stáť na námestiach a hlásať, ale to neprotirečí všeobecnému povolaniu podeliť sa o svoju vieru ak treba.
Posted on 23/04/13 16:19.
"Uctievanie, to je v prvom rade liturgia, až potom dvíhanie rúk pri pesničkách. No a tu už narazíme na rozdiely. Je potrebné prijať všetko, nie iba články Kréda. No a na to je potrebné ohlasovanie učenia na všetkých úrovniach." - dobre si to vyjadril, Peter, vďaka. Ako možno odrezať počiatok, kde vlastné uctievanie vzniklo? Obísť Cirkev? A čo tie Dvere - Ježiš? A Jeho Cirkev?
Posted on 23/04/13 19:52 in reply to Peter Rusyniak.
Amen emoticon, dávam veľký súhlas, presne tak to cítim aj ja. Vatikánsky koncil nemám ešte v malíčku, ale stále viac zisťujem, že sa mnohí bijú do pŕs v mene niečoho, čo vlastne vôbec nie je postoj katolícky, ale presne tak, ako ste povedali, takí ten spurný, slovenský emoticon. Ja som tak trochu tušila, že budeme ladiť emoticon. Ďakujem.
Posted on 23/04/13 20:35 in reply to Janka Guričanová.
Peter, mám otázku: Si teda úplne proti spoločnej chvále a uctievaniu s protestantmi? Proste sa nezúčastňovať na spoločnom uctievaní? Alebo dokonca úplnej chvále vyjadrenej piesňou blízkou tak môjmu srdcu ako -verím- o to viac blízka Božiemu srdcu?

A kto má niečo proti dvíhaniu rúk a rôznym iným prejavom chvály (ktoré, pravda, nie sú hlavným významom chvál), tomu odporúčam prečítať asi 1 Tim 2,8 aj poznámku k nemu.

Buďte požehnaní +
Posted on 01/05/13 21:34 in reply to Peter Rusyniak.
Nie som proti spoločnej chvále. Moje komentáre tu boli o pohľade na ekumenizmus, nie o tom, či možno alebo nemožno spoločne chváliť.

Ešte praktická drobnosť: rôzne preklady Biblie majú rôzne poznámky, treba teda uviesť aj preklad.
Posted on 02/05/13 11:54 in reply to Martin Ščúry.
Vždy používam iba katolícky, keby som použil iný, napíšem.
Posted on 02/05/13 13:07 in reply to Peter Rusyniak.
Showing 1 - 20 of 42 results.
of 3