Ak teraz hovoríme o uzdravení a oslobodení, hovoríme o dvoch rôznych veciach. V Lk 9. kapitole sa hovorí, že Ježiš zvolal dvanástich a dal im silu a moc nad všetkými zlými duchmi a liečiť neduhy. Teda dve veci: oslobodzovať ľudí od démonov a potom liečiť chorých. Vyháňať zlých duchov znamená mať Božie kráľovstvo v sebe. Lebo Ježiš hovorí: „Ale ak ja Božím prstom vyháňam zlých duchov, potom k vám prišlo Božie kráľovstvo“ (Lk 11,20). Teda vyháňať zlých duchov znamená mať v sebe moc Božiu. Preto chceme aj teraz vykonať toto oslobodenie a uzdravenie.

Oslobodzovať neznamená robiť exorcizmy

Najprv teda oslobodenie. Oslobodzovať neznamená vykonávať exorcizmy v užšom slova zmysle, keď ide o vyháňanie zlých duchov zo skutočne posadnutého. To sa nesmie robiť bez povolenia biskupa a robí sa to veľmi zriedkavo. Kresťan živej viery nemôže byť posadnutý, to značí úplne ovládaný zlým duchom, bez osobnej slobody, pretože je pokrstený, pretože je telom Kristovým. Diabol nemôže vchádzať do Kristovho tela, ktoré oživuje, posväcuje a ochraňuje Kristov Duch. Preto nemajte strach, nikto z vás nie je posadnutý.

Oslobodenie z moci hriechu a iných pút

Existuje aj niečo iné: každý hriech je moc. Ježiš hovorí: „Každý, kto hreší, je otrokom hriechu.“ Napríklad ak sa častejšie opíjaš postupne sa staneš alkoholikom. Ak niekoľkokrát vykonáš sexuálne ukájanie, zrazu zistíš, že si otrokom svojho tela. Ak si v manželstve a zahľadíš sa raz-dvakrát na inú ženu či muža a pokúšaš sa o zblíženie s ním, zrazu zistíš, že už nie si slobodný. Stovky ľudí, ktorí uviazli v tejto neslobode a zamilovali sa do cudzieho partnera, prišli ku mne a vyznali: „Nechcem to, ale nemôžem sa oslobodiť.“ Alebo začneš s drogami a zrazu si otrokom. Začneš s preklínaním a zrazu preklínaš stále. Začneš s fajčením a zrazu si už otrokom. Videl som mnohých, ktorí na takýchto seminároch boli oslobodení od fajčenia, aj od sexuálnych hriechov, od nepriateľstva atď. Odstrániť toto nepriateľstvo alebo otroctvo neresti znamená niekoho oslobodiť. Ježiš aj teba chce oslobodiť od všetkých tvojich pút k hriechu, k rôznym veciam a k ľuďom.

Oslobodenie od médio - mystickej psychózy

Do týchto pút sa dostávaš hriechom, ale aj keď robíš mágiu, špiritizmus, jasnovidectvo atď., stávaš sa jednoducho spútaným. Zvlášť to platí, ak sa zaoberáš okultnými vecami. Aj rôzni bioenergetici môžu mať pôvod v mágii. Potom naraz ľudia počujú všelijaké hlasy zhora alebo dola, stanú sa nepokojnými, majú ťažké sny, úzkosti, strach atď. Psychiatri ťa od toho nemôžu oslobodiť. Hovoria, že je to médio - mystická psychóza. V Cirkvi existujú také modlitby, skrze ktoré môžeš byť od toho oslobodený.

Oslobodenie od duchovných a duševnocitových prekážok

Ba čo viac, keď napr. prichádzaš stále neskoro do kostola, keď sa nemôžeš modliť, keď nechápeš Písmo Sväté, keď aj tu hneď zaspíš, len čo sa začneme modliť, keď vždy spíš pri modlitbe alebo pri vysvetľovaní Božieho slova, tak aj to je znamenie, že si spútaný. Treba sa za teba modliť modlitbu oslobodenia.

Keď máš zlé sny, keď máš hlboký strach a hrôzu, keď máš proti niekomu hlbokú antipatiu a keď hľadáš, ako by si sa mu pomstil, vtedy potrebuješ oslobodenie.

Ak sa ti tvoj životný partner zrazu stal nesympatickým – hoci normálne je, že ste si stále viac sympatickejší až do deväťdesiatky, pretože láska rastie – ak sa ti teda zrazu manželka alebo manžel stane nesympatickým, znamená to, že tvoje vnútorné oči sú zavreté. Potom vidíš iba telo, ale nie dušu manžela, manželky. Potom prestaneš prinášať svojej manželke kvety, už ju nepobozkáš, neobjímeš – a zrazu bude tvoje manželstvo chladné. Naraz sa sám seba opýtaš: „Kde je teraz tá láska?“ Vtedy potrebuješ modlitbu oslobodenia.

Keď niekomu nedokážeš odpustiť, alebo ak nemôžeš vyznať svoj vlastný hriech, alebo máš stále strach pred nejakým jedlom či pitím, keď máš strach z tmy alebo prachu, strach z polície, z pekla či hriechu, alebo čo ja viem z čoho, alebo keď chceš spáchať samovraždu, potrebuješ modlitbu oslobodenia.

Najprv sa musíš obrátiť, oľutovať a vyznať svoj hriech

Avšak skôr než pristúpiš k modlitbe za svoje oslobodenie, musíš sa obrátiť. Niekedy som sa modlil nad ľuďmi modlitbu oslobodenia a potom to bolo ešte horšie. Prečo? Oni boli určite oslobodení, ale moc zlého prišla naspäť, pretože títo ľudia nevyznali svoj hriech a nemali ľútosť. To značí, že nanovo zotrvávali v hriechu, a takto sa vrátila aj moc hriechu. Preto ak chceš byť oslobodený, musíš najprv oľutovať a vyznať svoj hriech.

Spoveď je ako druhý krst. Sv. Augustín hovorí, že je to krst sĺz. Veď je ti ľúto, že si ublížil Bohu a ľuďom a zaslzíš. Na spoveď môžeš ísť k hociktorému kňazovi, pretože je to Ježiš Kristus, ktorý ťa oslobodí. Je dôležité nájsť všetky hriechy, ktoré ťa spútavajú alebo voviedli do otroctva. Za predpokladu takéhoto vyznania a úprimnej ľútosti už samotné rozhrešenie prináša oslobodenie.

Je dobré, ak si napríklad prvý krát na seminári, urobiť si životnú spoveď. To znamená, ak si snáď ešte niektoré hriechy z detstva nevyznal, možno neboli ťažké, ale cítiš ešte svoju vinu a máš výčitky svedomia, je tu čas, aby si ich vyznal, aby si vedel, že teraz konečne v spovedi ti bolo celkom odpustené. Keď si v niektorej spovedi nepovedal celkom všetko, alebo si sa nevyspovedal správne, teraz to môžeš povedať.

Ďalej je potom dôležité, aby sa v spovedi povedalo všetko v krátkosti, je nás tu veľa a kňazov málo. V spovedi sa nepýtame veľa, iba povieme hriechy tak, ako keď ideš prať v práčke. Strčíš do nej prádlo, a už sa stále do nej nepozeráš, neskúmaš prádlo. Ani o hriechu sa nemá veľa, naširoko rozprávať, ale iba v krátkosti povedať: „Mal som pýchu, bol som žiarlivý,Atď.“

Úžasná istota

A ešte niečo. Spoveď je úžasná istota, že ti bolo všetko odpustené. Všetko, čo si povedal, aj čo si zabudol povedať, alebo čo si nepovedal, nakoľko to nebolo potrebné, je ti odpustené. Je to istota. Ak ťa ešte potom hryzie svedomie, tak pokojne povedz: Nie, diabol! Viem:Boh mi všetko odpustil!“ A môžeš lietať ako vták. Vždy, keď idem zo spovede, a chodím aspoň každý druhý týždeň, mám vždy veľa čo povedať. Potom som taký ľahký, radostný a zdravý! Mnohí psychiatri hovoria: „Prečo prichádzate ku mne? Choďte na spoveď a budete slobodní!“ Toto je vynikajúca klinika v Cirkvi. Teraz sa stalo moderným chodiť na spoveď. Na západe to bolo pred tým nemoderné. Ale teraz sa vie: ak nejdeš na spoveď, musíš ísť k psychiatrovi.

Ísť radostne na spoveď

Je dobré ísť radostne na spoveď. Ty nebudeš postavený pred súd v spovedi ale hriech. Ty sám odsúdiš svoj hriech a oslobodíš sa – to je veľkolepé. Spoveď je ako kúpeľ. Kúpeš sa, aby si sa umyl. Aký je rozdiel medzi smutným a svätým kresťanom? Svätý kresťan urobí hriech, ale ho vyzná a hneď oľutuje. Smutný kresťan však hreší a ostáva v hriechu. Je to presne tak ako s mojimi rukami. Teraz nie sú špinavé. Sú čisté. Prečo? Nie preto, že by nikdy neboli špinavé, ale preto, že si ich umývam. Skús sa mesiac neumývať – to by muselo smrdieť! (šum) Mysli na to, ak viac ako mesiac nejdeš na spoveď, smrdíš. (Smiech) Aj celé tvoje okolie. Badať to aj v Cirkvi, na omši, že to naďaleko smrdí. Žiaľ, smrad v Cirkvi. ...Ak chceš byť svätý, vyznaj svoje hriechy – choď na spoveď a teš sa! Na spoveď treba ísť, ak človek už dlhšie nebol, alebo ak má ťažký hriech. Je to, ako keď je celé tvoje telo už špinavé; potom ideš buď pod sprchu alebo do vane. Keď máš ľahšie hriechy, môžeš urobiť tak ako keby si si umyl ruky. Povieš iba Bohu: „Ľutujem, že som zhrešil,“ a je ti odpustené.

Skôr, než pôjdeš na spoveď, modli sa, aby Duch Svätý osvietil tvoj rozum, aby si videl svoje hriechy.

Modlitba pred spytovaním svedomia

Modli sa teraz. (Chvíľa ticha)

„Príď, Duchu Svätý! Osvieť nás, aby sme mohli v sebe vidieť každú temnotu. Otče, požehnaj týchto milých ľudí. Sú to tvoje dcéry a synovia. Prosím ťa, Otče, odpusť im, naplň ich svojím Duchom. Dotkni sa ich, aby skutočne zažili, že ty si ich otcom. Buď zvelebený, Otče!

Aj teba, Matka Božia prosíme, aby si za nás prosila. Vlož na nás svoje ruky a vypros nám Ducha Svätého. Veď ty si matka Ježiša. Ty si aj matka Cirkvi. Si naša matka. Si naša priateľka. Ako sa smieme jeden za druhého modliť, tak sa modlíš aj ty za nás. (Ticho.)

Spytovanie svedomia

Teraz sa pozri, aké máš hriechy! Nebol si pyšný? Nehovoril si proti druhým? Nerobil si nejaké zlo? Sebaukájanie? … Nebol si neverný v manželstve – v myšlienkach, v slovách, v túžbach alebo v skutkoch? Nerozprával si špinavé vtipy? Možno si bol homosexuálny, alebo si bola lesbická, to je tiež puto, z ktorého môžeš byť oslobodený. Bohu vyznaj a odovzdaj túto nemoc. Nenadával si? Nebol si žiarlivý? Nezávidel si? Nebol si lenivý? Nevynechal si omšu? Nepreklínal si niekoho? Nemal si do činenia so špiritizmom, mágiou, či jasnovidectvom? Neurobil si niečo proti svojím rodičom? Možno si pomýšľal na samovraždu, niekoho si vyhnal, rozviedol si sa? Neukradol si niečo? Nevydal si nepravdivé svedectvo pred súdom? Možno si bol na cestách nebezpečný pre druhých, znečisťoval si prírodu, nebol si už dlho na spovedi, nemiluješ svoje deti, nemiluješ seba, manžela, manželku, nemiluješ svoju prácu; nečítaš Sväté Písmo, príliš málo sa modlíš, si stále mrzutý, depresívny, ľutuješ sa, si agresívny, robíš inému výčitky... možno si šiel v ťažkom hriechu k prijímaniu, nenávidíš niekoho, chceš sa niekomu pomstiť, atď.

O čo viac hriechov zistíš, vyznáš pred Bohom a oľutuješ, o to lepšie. Mysli na to, že každý hriech ti môže byť odpustený.

Zmierenie nenarodených a predkov, pretrhnutie negatívnych vplyvov

keď v tvojej rodine alebo snáď v tvojom manželstve boli potraty nenarodených detí, či úmyselné alebo spontánne, potom urob toto: Daj tomu dieťaťu meno a pod týmto menom daj zaň odslúžiť omšu, a choď na túto omšu a na prijímanie za toto dieťa! V prípade úmyselného potratu aj odpros dieťa a pošli ho k Pánovi Ježišovi, aby v ňom našlo lásku a pokoj! Takto môžeš tomu dieťaťu pomôcť a to dieťa ti môže odpustiť.

Ak niekto v rodine zomrel ako samovrah, ak si zdedil nejaký hriech, či chorobu po predkoch, napíš to meno a nechaj odslúžiť omšu za toho predka. Choď na tú omšu, na prijímanie za nich a na konci omše povedz: „V mene Kristovom, odporúčam vám, moji predkovia, choďte za Ježišom!“ A potom: „Skrze Ježišovu krv stŕham každý negatívny vplyv mojich predkov na mňa.“ Zažil som, že mnohí ľudia boli takýmto spôsobom uzdravení na duši i na tele. Najmä boli oslobodení od mnohých hriechov, ale aj od epilepsie, niekedy schizofrénie a od iných chorôb. Preto na to myslite a urobte to!

Pokyny a modlitba na záver

Teraz po obede, najmä tí, čo sú na takomto seminári prvý raz, nech sa vyspovedajú. Ostatní nech oľutujú v kostole pred Ježišom svoje hriechy a povedia mu, že doma pôjdu na spoveď. Takto budete pripravení na modlitbu oslobodenia a uzdravenia.

Teraz ostaneme v pokoji a budem esa modliť k Bohu. Potom by bolo dobré napísať na kúsok papiera, od čoho by si chcel byť oslobodení ty alebo tvoja rodina, od akého hriechu, okultných praktík, od akého ťažkého stresu, chorôb a vôbec od všetkého, čo brzdí tvoj život. Potom po obede od 15 do 17. h budeme sa modliť modlitbu oslobodenia nad vami a potom ďalej modlitby uzdravenia. I zajtra doobeda budeme pokračovať v modlitbe za uzdravenie a budeme sa modliť aj za dary Ducha, aby sme sa stali pravými kresťanmi a pravými údmi Cirkvi. Teraz budeme dve minúty ticho ďakovať v modlitbe a uvidíme, aké ľahké je modliť sa a aké ťažké počúvať prednášku. (Smiech) Ak poviem „modliť sa“, tým chcem povedať, pozri sa na Boha a tým sa modlíš, to znamená byť uzobraný. Teda modli sa - pozri sa na Boha a povedz mu: „Áno, je to krásne, Otče, že ma miluješ!“

T. Ivancic, Vnutorne oslobodenie a uzdravenie, 6.cast