« Back

Duchovná obnova - birmovanci

Duchovná obnova - birmovanci

Pax et bonum!

Duchovná obnova v DCM Archa Bojničky je za nami. Myslím si, že nenačerpali len birmovanci, ale aj samotní animátori. Účelom tejto duchovnej obnovy, nebolo prehĺbenie života s Bohom ako u ľudí, ktorí s Bohom majú dlhoročný vzťah. Chceli sme ukázať mladým, že kresťantvo nie je len o vysedávaní v kostole a modlení sa, ale aj o zábave a slopočenstve. Účelom bolo priviesť mladých, aby dokázali hlboko v srdci pocítiť krásu života s Bohom a odovzdať mu svoje srdce a začlenenie sa do spoločenstiev vo farnosti, kde by toto ich odovzdanie mohli prehlbovať a rásť s Bohom. Radosťou nás animátorov bolo keď sme videli väčšinu birmovancov predstúpiť pred oltár a počuli sme ich čítať modlitbu odovzdania sa Bohu a podpisovať na kríž. :) Veríme, že tento začiatok bude ďalej pretrvávať a postupne sa začlenia do spoločenstiev, kde budú aj časom slúžiť. Pane, pomáhaj im na tejto ceste a daj im silu kráčať za tebov. :)
Comments
sign-in-to-add-comment
Teším sa z každého príspevku, ktorý poukazuje na taký prístup ku mladým, ktorý odkladá nejaké školometstvo:" 300 otázo" či "100" otázok, písomky, skúšanie, čo ešte stále, žiaľ, prevláda v školskej katechéze.
Navyše ešte niekte sa pridružuje požiadavka urobiť si 9 prvých piatkov a vyžadujú sa o tom lístky, podpísané spovedníkom.
Dostala som ponuku pripravovať mladých na birmovku v rámci farskej katechézy. Zatiaľ experimentálne. Opakovanie vedomostí je druhoradé a robíme ho priebežne,počas celej ročnej prípravy. Viacideo debatu s mladými,korí môžu neobmedzene klásť otázky-pred kolektívom rovesníkov- ale i individuálne animátorovi. Takto zisťujeme, čo ich v skutočnosti zaujíma a spôsob, akým vieru a jej praktitzovanie oživiť. Veľmi dôkladnem sa venujeme Božím prikázaniam - aby bolo každému úplne jasné, čo je a čo nie je hriech, a prečo je hriech hriechom. Bojujeme so zábranami pred kňazmi spovedníkmi a hoci ja krásnym zvykom praktizovať prvé piatky, orientujeme mladých na to, že svitosť zmierenia je potrebná vtedy, ak je aktuálny hriech, aby sme sa v ňom pridlho neváľali a čím skôr obnovili priateľstvo s Ježišom. Náuku podkladáme Svätým Písmom, predovšetkým evanjeliami. A snažíme sa do náuky pričleniť aj vzdialenejšiu prípravu na priateľstvo, partnerstvo, maželstvo a rodinu. Mnohí birmovanci totiž práve v tomto veku s pravidelnými formami výchvy v nábožeskom duchu končia. Žiaľ, medvediu službu robianiektoré spoločenstvá, ktoré priťahujú mladých s tým,
že po určitom čase sa ich snažia zaviazať do istej formy spoločenstva s pevným ideálom a vedením bez možnosti rozhodnúť sa. Tí často po nejakom sklamaní odchádzajú a strácajú zväzok aj s farnosťou. Preto sa smažíme vysvetliť, že rôzne duchovné skupiny sú pekné, ale prvoradé je to, že sú kresťania, katolíci, Ježišovi bratia a sestry a až potom si vyberajú spoločenstvo, ku akému inklinujú. Birmovka nemá byť vťahovaním do istej špirituality, ale viesť ku príslušnosti k jednej, všeobecnej, svätej a apoštolskej cirkvi.
Posted on 23/03/12 00:43.
Posted on 23/03/12 08:59.
Naozaj. Ďakujem za každú chvíľu radosti v mladých srdciach pri oslave Boha. To je tá cesta, ktorá vedie ku skvalitňovaniu života. Musím kopírovať, aby som stručne vyjadrila svoj názor: "paráda".
Posted on 23/03/12 09:21 in reply to Štefan Hrbček.
Jarmila Semanová
A kam teda môžem odporučiť mojim väčším deťom, aby chodili na prípravu pred birmovkou ?
Posted on 23/03/12 09:30 in reply to Mária-Irma Danieliszová.
Skúsenosť : v menších obciach sa zvyčajne ( nevravím že 100%) páni farári takejto príprave bránia,najmä tí skôr narodení, tvrdia, že to zvládajú sami dva-tri mesiace pred birmovkou. Celkom s nimi nesúhlasím, lebo v našej diecéze je v malých farnostiach birmovka iba každých 4-5 rokov , skupinka birmovancov je malá a aj vekovo rôznorodá. V našej diecéze je jednostneustanovená minimálna veková hranica 14 rokov.
Zväčša to potomaj tak vyzerá- to skúšanie, nutnosť mladých iba počúvať, istý formalizmus.
Za ideálne považujem pristúpiť k sviatosti birmovania v prvom ročníku strednej školy.Na cirkevných školách, kde sú 2 h náboženstva týždenne, si katechéta rozdelí - lebo má na to priestor. hodinu na predpísané učivo, hodinu na prípravu k sviatosti.
Žiaľ, na štátnych školách, kde hodiny náboženstva zúžili na minimum- sa nestíha
jedno i druhé. Preto sme práve týmro katechétom "priskočili na pomoc" . Zanechala som zábrany, že som vekovo staršia, ale využila som skúsenosť z čias. keď som posielala žiakov strednej školy v susednej farnosti do pastoračného strediska. Animátori sa dokonca striedali, čo je ešte lepšie. Boli nimi mladí, ktorí mali 4-5 rokov po birmovke, mladí manželia, príp. rodinky, ľudia s deťmi blízkymi veku birmovancov a starí ľudia ako ja. Pozorne som "odkukávala"všetko, čo sa mi páčilo ....
A toto si môžu rodičia jemne, slušne a pomocou argumentov u svojho pána farára "vyboxovať".Buď priamo vo farnosti, alebo aby sa nevzpierali faktu, že mladí sa pripravujú "v meste" a buď pôjdu s rovesníkmi tam i na sviatosť birmovania, alebo ten rok-dva-tri počkajú a pôjdu vo svojej farnosti, už zrelší, ale s prípravou, ktorá im vtlačila nejaké stopy.
Posted on 23/03/12 12:57 in reply to Jarmila Semanová.
My sme mali prípravu 2 roky ale p. arcibiskup ju dal v celej diecéze na 1 rok, no chodia 9 na základnej a máme pre nich veľmi veľa aktivít mimo stretiek ... emoticon kde sa môžu zapojiť ... robíme ju animátori, lebo ročne je cca 90 birmovancov a keď sme mali 2 ročnú tak mne mali 180 lebo sme mali dva ročníky naraz ... a je to veľmi super ak aj p. farári a p. dekani pristúpia aj na niečo takéto lebo je to veľké obohatenie ... ako aj alfa kurzy alebo rozne iné aktivity ako chvály kt. sa tiež u nás vo farnosti konajú či to naše alebo aj dokonca ekumenické emoticon
Posted on 23/03/12 14:34 in reply to Mária-Irma Danieliszová.
Ináč pár foto je aj medzi fotkami, viac som nestíhala... ostatné dodám emoticon
Posted on 23/03/12 14:38 in reply to Petra Majerníková.
Jarmila Semanová
Vďaka, Maruška.

Deťom prekáža, že je tam systém skúšania. Netvrdím, že kňazi a katechéti sa nesnažia a nerobia s birmovancami aj iné aktivity. Čo konkrétne celkom odradilo jednu z mojich dcér, bola samotná atmosféra medzi pripravujúcimi sa ... väčšinou tam išli iba preto, že museli - nanútené rodičmi, alebo kvôli benefitom, ktoré im nasľubovali ... darčeky, peniaze a pod. Najsmutnejšie zo všetkého je to, že po odchode z prípravy sa všetkému, čo súvisí s vierou, vysmievali :-( ..., žiaľ.
Posted on 23/03/12 16:16 in reply to Mária-Irma Danieliszová.
Riešime to takto: o tomto ožehavom probléme hovoríme hneď na prvom stretku. Pýtame sa:"Kto z vás m u s í na birmovku?" Zdvihne sa pár rúk. Prečo? "Otec by mi vykrútil krk, mama ma vyhodí z domu, všetci boli ,a tak teda pôjdeš aj ty, babkauž je na umreti, tak jej nechcem urobiť to, aby celá rodina do mńa hučala: to ty si ju dohnal k smrti.....atď."
Druhá otázka: Vieš, kedy si v Cirkvi dospelý? Väčšina nevie. Poviem: "od 14 rokov. V tomto veku máš právo rozhodovať o sebe v duchovných veciach. Takže nemusíš.
Ak sa necítiš zrelý, ak nemáš ešte túžbu prijať túto sviatosť, radi ťa tu privítame aj neskôr. Príď, kedy budeš sám chcieť."
Stáva sa, že 3-4 z 50-tich odídu.
Nevyhnala som ich! Ak pošlú rodiča, tým lepšie. Porozprávame sa o tom, že na príprave spolupracujú aj rodičia. Ja som s nimi s jednou skupinou hodinu týždenne, oni -ak nepracujú v cudzine- 24 h denne.
V aktuálnom ročníku mám dve dievčatá a 1 chlapca, ktorí prišli sami, z presvedčenia a mám z nich radosť. A akú! Robia už napoly animátorov....Jedného chlapca som t.r. "odložila" .hoci som im zavolala koncom adventu spovedníkov, akých si sami vybrali, tento mládenec nešiel. Porozprávali sme sa, je zranený, odporúčala som mu navštíviť saleziánske oratko. Buď ho pripravia tam, alebo sa tiež vráti. Nekontrolujem spovedné lístky, ale nejaký záujem prejaviť musí.
Posted on 23/03/12 17:18 in reply to Jarmila Semanová.
Jarmila Semanová
Právo takto sa mi to páči - dať veľkým deťom možnosť výberu - aby postupne si mohli uvedomovať aj istú mieru zodpovednosti za vlastné rozhodnutia.
Áno, ak sú správne motivované a chcú - tak potom to je požehnané.

Ale ak dospelé deti nútime do niečoho, čo sami nechcú - aké ovocie môžeme očakávať? Zatrpknutosť alebo výsmech.
Pekne to pomenoval jeden dobrý priateľ - ak deti nasilu nútime chodiť do kostola, to im vlastne pichneme antikostolné sérum - zaočkujeme ich proti viere a budú potom možno celý život bočiť od všetkého, čo len trochu bude zaváňať kresťanstvom.
Posted on 23/03/12 18:43 in reply to Mária-Irma Danieliszová.