O mariánskej úcte, o Slovákoch, o zabudnutí na Krista

Zdravím vás, priatelia.

Veľmi ma trápi jedna vec. Narovinu - mariánska úcta, teda úcta k Panne Márií.

Pýtam sa, kde je tá správna miera. Podľa mňa odpoveďou je, že miera je potiaľ, kým si Máriu nectím viac ako Krista. Teraz nechcem zatracovať modlitbu posvätného ruženca ani nič iné. Len v poslednej dobe si uvedomujem, ako veľmi sa neustále zasväcujeme Panne Márií, ale prečo nie priamo Kristovi? Lebo Máriin hlas vraj pridá k tomu nášmu?

Počul som názor, s ktorým sa stotožňujem: "Pred modlitbou ´Otče náš´sa modlíme, ´Boh nám dal moc stať sa Božími deťmi, a nimi aj sme´. Ďalej máme autoritu v Kristovom Mene - ´O čo budete prosiť v mojom Mene od Nebeského Otca, dostanete to´ (samozrejme, ak je to v súlade s Otcovou vôľou)." Pýtam sa, ´Načo Mária?´ ´Je hriechom nemať silnú mariánsku úctu?´ Neviem, do akej miery je tento názor správny, preto to sem píšem, a dúfam, že vyvolám diskusiu, do ktorej by sa mohli zapojiť aj kňazi.

Panna Mária a úcta k nej určite nie je na škodu, je len výhrou pre nás ako veriacich. Veď ja sám sa v aute modlievam ruženec pokiaľ je to možné. Je mi jasné, že tá modlitba je skôr tak odriekaná, ale príde mi správne aspoň takto obetovať ten čas Bohu, keď už s Ním priamo nerozvíjam v vzťah v modlitbe.

Čo však je veľmi zavádzajúce je "cez Máriu k Ježišovi" (ak chcete aj po latinsky známe motto otca biskupa Galisa ´per Mariam ad Jesum´). Je to zavádzajúce, ak si neuvedomíme, že akú úlohu v tomto zohráva Panna Mária. Je LEN prostredníčkou. To znamená, že ak je nám ťažké osloviť priamo Krista, alebo Otca (čo si myslím, že je príznakom nejakého vnútorného problému), požiadame o pomoc Máriu. Ale cez Máriu máme kráčať k Ježišovi. No ruku na srdce a priznajme si, koľko z nás ostáva pri Márií. Položme si otázku, s kým máme vďaka týmto modlitbám viac rozvinutý vzťah - s Máriou alebo s Ježišom, na ktorého Mária stále poukazuje. Dovolím si dať jeden hyperbolický príklad starej panej, ktorá má v spálni "Mariánsky kútik" s polmetrovou sochou Panny Márie no Ježiš je "len" na 12cm obrázku. Denne odmodlí X ružencov a verte mi, keď sa modlím s ňou - nestihnem sa nadýchnuť.

Boli sa u nás modliť pobožnosť s obrazom Svätej rodiny - spev, ruženec, zasvätenie sa Panne Márií a Ježiš sa spomenie len v Zdravase a niekde nakoniec. Pýtam sa, prečo?

Tetušky sa pred omšou tiež modlia ruženec a na záver sa recitujú, aby Panna Mária prijala ich modlitby a na záver požehnanie od Márie a Ježiša - "...so svojím milým synom, požehnaj nás Panna Mária. Amen." -> prečo sa nemodlíme k Ježišovi, aby aj na príhovor Bohorodičky nás požehnal Nebeský Otec? Veď na Meno Ježiš sa má zohnúť každé koleno na nebi, na Zemi i v podsvetí.

Milí priatelia, chcem vás poprosiť, aby ste sa modlili k Otcovi, aby ste sa s Ním zhovárali, lebo len ak je modlitba rozhovorom s Pánom, tak môžeme/môžete budovať nejaký vzťah. A Otec sa teší, keď máme záujem budovať s Ním vzťah. Navyše si myslím, že ak On zbadá, že máme tento záujem, keď my urobíme jeden krok, On urobí aspoň tri. Veď je náš Otec.

Ešte raz prizvukujem - neuberám hodnote iných modlitieb, ale nech vám Otec dá milosť spoznať, ktorý spôsob a ktorá modlitba je investíciou do vášho spoločného otcovsko-synovského/dcérskeho vzťahu, alebo je to len odriekaním nejakých Cirkvou schválených slov. A ešte povzbudenie do modlitby vlastnými slovami - modlitba "Otče náš" nie len modlitbou Pána, ale je to aj Ježišov odkaz nám, ako má naša modlitba vyzerať:

Chvála: ´Otče náš, ktorý si na nebesiach, posväť sa Meno Tvoje. Príď kráľovstvo Tvoje, buď vôľa Tvoja, ako v nebi, tak i na Zemi.

Prosba: Chlieb náš každodenný daj nám dnes.

Spytovanie svedomia, zriekanie, odprosenie: A odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojím vinníkom, a neuveď nás do pokušenia, ale zbav nás zlého. AMEN

P.S.: Nebojte, ja tiež nie som dokonalý. Viem, ako sa mám modliť, no nie vždy to zvládam. Navyše moja modlitba nie je pravidelná, a môj spovedník mi hovorí - kto má problém v modlitbe, má problém vo všetkom. Tak vás prosím o modlitbu a ja vyprosujem pre vás požehnanie od nebeského Otca (Num 6, 22-27).