nikto, lebo...

občas začneš debatu slovami: "Dnes už nikoho nechcem vidieť ani počuť..."

napíšeš, keď máš všetkého po krk či nad hlavu dosť a vďačne čakáš na odpoveď...

alebo napíšeš o hocakom probléme a podvedome čakáš, že ho budem vedieť riešiť. Náročnejšie je to vtedy, keď to očakávaš vedome...

alebo napíšeš len tak, pre radosť, keď sa chceš o niečo podeliť a nemáš sa s tým...

ozveš sa, keď ti je ťažko, keď túžiš po samote. Poprosíš o modlitbu a stačí ti moje ticho...

prezvoníš, keď máš všetkého po krk a nikoho nechceš počuť ani vidieť...

A ja som ti za to vďačný. Som Bohu vďačný za to, že môžem byť v tvojej samote, v tvojom tichu, že môžem byť tvoj nikto...