Po tom svojom poslednom blogu, dám tu niečo, k čomu ma priviedla jedna členka MK, Mária Irma, týmto ju pozdravujem. Chcel som dať tomu originálnejší názov, ale budiž už tomu tak. :D
Rock, Metal a Klasika. Tieto štýly asi nemajú nič spoločné, a predsa existujú ich hybridy. Niekto by povedal, že klasika, to je hudba od Boha, ktorá povznáša dušu aj myseľ človeka. Aj v dnešnej dobe sa tvoria krásne klasické skladby. Nie, klasická hudba nezanikla, a nikto ju nemôže odpratať niekam do minulosti a zabudnutia. Jeden môj známy a podľa mňa aj jeden z najlepších organistov na Slovensku, František Beer, je tiež toho dôkazom, že klasika nevymrela. Dúfam napíše časom svoje vlastné veľkolepé a krásne skladby, aj keď úžasne hraje na organe tie staré klasické, čo je nádherné počuť. Na druhej strane, by sa z rád veriacich našli mnohí, ktorí by tvrdili, že hudba ako rock a metal pochádza od Satana samotného, degraduje ľudskú bytosť, oživuje v nej živočíšne pudy, násilie, sexualitu, odvádza ho od Boha, a samozrejme aj väčšina členov takýchto skupín sa hlási k satanizmu. Väčšina z nich najskôr asi nie sú skutoční satanisti, ale len sa tak prezentujú, pretože to už nejako patrí k ich kultúre, či subkultúre.
Klasickí skladatelia, v dnešnej dobe nám známi, boli vo svojom čase niečo ako rockové hviezdy dnes. Ľudia chodievali na ich koncerty, ktoré hrali na živo oni sami. Ľudia si pohmkávali ich melódie, zručnejší hrali sami na klavíroch, husliach. Ešte LP platne, magnetofónové pásky, či cédečká, ani USB kľúče v tej dobe neexistovali. Dokonca ani rádio, ktoré údajne vraj vynašiel Marconi, aj keď použil v ňom väčšinu patentov od Nicola Tesly, ktorý sa snažil o niečo oveľa prelomovejšie, než bolo rádio.
Čo môže vzniknúť takým hybridom nebeskej hudby a hudby od Satana? Čo to bude? Nuž ak z celej duše neznášate metal a rock, ale milujete klasiku, tak sa vám to bude zdať silne degradujúce, ponižujúce svoj obľúbený štýl, ktorým je klasika. Môžete argumentovať, že týmto rockerom došli nápady, že preberajú klasické diela, a tým ich ničia. Alebo, že chceli oživiť na svoj spôsob tieto veľké diela. Zarytím rockerom, či metalistom sa to asi tiež nebude páčiť. Ale niektorí možno nájdu v tom zaujímavý kus. Niečo, kde zahodia predsudky a povedia si jednoducho: "Páči sa mi to!"
Vybral som niekoľko veľmi známych klasických skladieb zahratých buď rockovo, alebo metalovo. Táto posledná od Beethovena - Pre Elišku je u mňa symbolická, kedže to bola asi prvá klasická skladba, ktorú som kedy počul, ešte ako malé dieťa, a uvedomil som si pri nej krásu klasickej hudby.
