Nuž na jednej strane jasný a výstižný nadpis, na inej do značnej miery provokatívny. Som katolík. Každý katolík by mal vedieť, že cieľom úcty k Panne Márii je oslava Krista, a že modlitba ruženca je kristocentrická modlitba. Mnohí však ako kresťania si nie sme vedomí iných veci. Nejdem kázať, skôr napísať zamyslenie.
Nechcem riešiť modlitby, nejde mi o rozdiely v jednotlivých kresťanských cirkvách, spoločenstvách, pre niektorých denomináciách. Chcem skôr riešiť kresťanstvo samotné, svedomie človeka, to, prečo vôbec sme kresťania, aj keď z pohľadu katolíka.
Pre mnohých, či veriacich, alebo neveriacich je najmä katolícka cirkev to „extra spoločenstvo svätých“ kde sú len samí dokonalí ľudia.Či už sú to katolíci alebo nekatolíci, či neveriaci. Pre iných celkovo je každá kresťanská cirkev tou cirkvou vyvolených a svätých. Na tom sa väčšina zhodne. Posledný anarchista, pankáč aj ten katolík, čo každý deň chodí do kostola. Jední to vnímajú zvonku, tí druhí zvnútra. Každý sa teda náležite v tom či onom spoločenstve tak či onak správa. Preto sa k týmto cirkvám či spoločenstvám pristupuje oveľa kritickejšie, než k hocičomu inému. Sú to dokonalí a bezchybní kresťania. Na oko sú väčšinou otvorené každému hriešnikovi, cudzincovi, ktorého privítajú zväčša až slávnostne. Sme predsa skutoční kresťania a obrátený hriešnik má vydávať svedectvo. A tak pankáči a iná mládež nadáva, aký sme dokonalí, a my ich neprijmeme, pretože pre nich miesto nemáme. Samozrejme, pre pády miesto už veľmi nie je. Každý má v sebe tie či oné predsudky, pravidlá, farizejstvo. Bijeme sa do pŕs, nie pre svoje viny, ale pre svoju spravodlivosť a ukazujeme na iných. Nemáme problém odsúdiť ani dlhoročného priateľa, či člena rodiny. Pre tieto pády ani zo širokej verejnosti pochopenie nie je, a každý prehrešok v oblasti katolíckej cirkvi sa aj tristokrát obráti v médiách. Vy chcete po nás, aby sme my boli veriaci a dokonalí ako vy, a pritom sa pozrite sami na seba, akí ste. My sme predsa nikdy nevraveli, že sme dokonalí, alebo?...
Dobre, mohol by som riešiť tieto spory filozoficky donekonečna, alebo sa rovno postaviť na strechu s terčom namaľovaným na hrudi, aby do mňa strieľali za tieto kacírske myšlienky. Nepochopenie v oblasti viery, kultúry, vnímania atď. je vo svete obrovské. Pritom sa vytráca z nás to jediné podstatné, na čo apeloval sám Kristus a pre čo sa máme volať kresťanmi a Božími deťmi. Ľudskosť. Nevyčítal farizejom vieru, teda body viery, ale ich srdce a správanie. Veď Pavol sa hájil na súde tým, že ho súdia za to, že je farizej a jeho vieru. Všetci môžeme oslavovať kňaza Kuffu, omieľať ho, čo robí, nebude to na nič. Pokým skutočne nevstúpime sami do svojho svedomia. Každý človek potrebuje individuálny prístup. Niekto by o mne nikdy nepovedal že som veriaci, lebo nevyzerám tak. Ako vyzerá veriaci? Iní, by ma označil za farizeja, zákonníka, ktorý pozná len zákon a predpisy. Niekto potrebuje to, iní to. Niekto zákon, poznanie, učenie, iní zas srdce a prijatie viac. Mnohí človeka odpíšu len kvôli niečomu. Evanjelizovať sa ti nepodarí pankáčovi, keď k nemu prídeš v košielke a s Bibliou. Niekto potrebuje najprv mlieko, než tuhú stravu a spoznať učenie, prelomiť tie predsudky a bariéry, ktoré sú medzi nami všetkými.
Stále chcem viesť ku Kristovi,k ničomu inému. Ten k tebe nepríde ako fajn mladík, ktorý by sa ti páčil. Ani nie vždy ako len priateľ v núdzi. Ten príde k tebe tak, aby si zaprel seba, a preukázal inému milosrdenstvo. Nemáš rád cigánov? Príde ako cigán. Nemáš rád smradľavých opitých bezdomovcov? Príde takto. Nemáš rád pankáčov, anarchistov a podobné skupiny ľudí? Kristus sa ti ukáže takto, aby si prejavil svoju lásku a milosrdenstvo. Nevieš niekoho priať? ... Nie, v týchto „ohavách“, „netvoroch“, „parazitoch a príživníkoch“ nemusíš vidieť Krista, nemusíš vidieť svojho blížneho. Oni predsa nie sú moji blížni a hnusia sa mi. Tí už dávno ani ľudia nie sú, ale zvieratá. Možno parafrázované podobenstvo o blížnom, keď tí, ktorí sú spravodliví a povolaní žiť vieru, prejdú okolo a zmiluje sa samaritán, ktorým tí spravodliví pohŕdajú, aj keď ten samaritán sám vieru má.
Nerobím si nádej, že by niekto pochopil tento článok, či už vôbec čo som to chcel povedať tým nadpisom a úvodom. Je zbytočné riešiť siahodlhú diskusiu, tak nech si to každý pochopí vo svojej dobrej viere. Každý predsa vie o druhom sám najlepšie, aký to je človek, a preto vie ho aj spravodlivo posúdiť. Adios a chvála Ježišu Kristovi! Možno o rok napíšem opäť niečo.
