Jednu adventnú sobotu musel môj manžel odísť na celý deň na pracovné stretnutie a to bol práve čas pre mňa :) Nie, nešla som nakupovať vianočné darčeky- ale mnohé ženy vedia, že keď muž aspoň na troška dlhšiu dobu vytiahne päty z domu, je to jedinečná príležitosť na reorganizáciu- čo v podstate znamená vyhadzovanie pre nás ženy nepotrebných vecí a upratovanie pre mužov nepotrebných oblastí :).

Začala som teda pekne zrána a keď sa už deň chýlil ku koncu a blížil sa čas návratu môjho manžela, stála som v chodbe s úžasom koľko sa mi za tento deň podarilo urobiť. Sama sebe som v duchu povedala : „Páni, to bude Martin pozerať koľko sa toho za tento deň v našom byte zmenilo / mysliac na to, že som vyhodila 3 beznádejné kvety, ktoré sa márne snažili už dlhšiu dobu o prežitie, konečne som napastovala podlahu, rôzne sošky a malé drobnôstky, z ktorých sme sa už hádam dosť potešili som zabalila pre jeden charitný projekt, žehlenie, varenie a bežné upratovanie sa zvládlo popri tom /. A vtom mi napadla jedna myšlienka, ktorá sa mi opakovane vracia do mysle: „ Keď jedna žena urobí toľko za jeden deň, keď má na to priestor, čo by mohol s našim životom urobiť Ježiš, keby sme mu dali priestor aspoň jeden celý deň bez toho, aby sme Mu do toho hovorili...“

Skúsme to možno tieto sviatky: „Ježiš, vstúp do môjho života v tento deň a konaj v ňom to, čo Ty sám chceš. Dávam Ti dnes voľný priestor :).“