Dospela som k názoru, že všetky moje ochorenia súvisia s negatívnym stavom mojej duše.
Neľakajte sa. Nebudem tu menovať svoje diagnózy, ani napadnuté orgány. Som presvedčená, že všetky moje ochorenia majú súvis s negatívnym stavom mojej duše. Mám pocit, že je to pocit krivdy, strachu a trápenia za iných. Nepoznám závisť, nenávisť ani zlobu a miesto toho, aby som niekoho ľutovala, usilujem sa ho povzbudzovať – pomôcť mu.
Aj teraz mám zápal priedušiek. Poviete infekcia. Ale u mňa táto choroba našla svoj priestor pre oslabenie z ochorenia duše. Nie je v tom vek. Keď sa pozriem späť, keď som mala menej rokov, mala som viac dôvodov na šťastie svojej duše. Dokonca som sa sama čudovala, aký je život plný pohody, radosti, pokoja a lásky v mojom manželstve. Istoty mi dodávala viera v Boha.
Najprv mi ochorela duša. Starší syn dostal astmu, rušil sa nám podnik a ja som bola odkázaná pracovať, lebo manželov zárobok vedeckého pracovníka bol bez prémií, výkonnostných odmien... Prebrodila som sa cez tieto ťažkosti vďaka manželovi, ktorý mi bol veľkou oporou, aj vďaka novému zamestnaniu. Telo odolalo – mala som v zmysle Božieho príkazu, bez pýchy a sebectva, aj seba samu rada a nedovolila som, aby sa moja duša tak nabúrala, aby zasiahla aj telo. Módne slovo „stres“ ma obišlo vďaka modlitbám.
Ale dostavilo sa nabúranie mojej duše potom, ako nám oznámil lekár, že náš mladší syn má zhubné nádory na pľúcach. Každá myšlienka, každé moje konanie sa obrátilo k riešeniu tohto problému. V modlitbe som sa zmohla len na kolenách zvolať: „Bože, neber mi ho! Bože, zachráň mi ho!“ A okrem ochorenia duše, nastúpilo ochorenie na zápal pľúc. (Syn sa zázračne uzdravil – o tomto niekedy inokedy.) Rok po tom mi zomrel manžel na rakovinu pľúc. Ešte počas jeho ochorenia som začala chodiť na katechézy. Po manželovej smrti som začala pravidelne navštevovať spoločenstvo Neokatechumenát, kde som dostávala také duchovné náboje, ktoré ma uchránili pred ochoreniami, lebo moja duša bola šťastná, keď poznala, že je zahrňovaná a objímaná Božou láskou.
Teraz ale chcem písať o príčinách svojich ochorení. Čoskoro som sa presvedčila, že neexistuje zdravá duša , keď je choré telo, tak ako neexistuje chorá duša, keď je zdravé telo .
Po manželovej smrti starší syn priviedol do našej domácnosti svoju snúbenicu. Skončilo to tým, že musela som predať svoj družstevný byt a nasťahovať sa do 1 izbového bytu na druhom konci mesta. Nebolo to jednoduché, ale súčasne som si uvedomila, že pre zranenú dušu bez odpustenia, niet uzdravenia. Na prvý deň vianočného sviatku sme boli spolu celá rodina v mojom 1-izbovom byte.
Stresy neustali, lebo problém bol zahalený neurčitými stavmi v partnerskom vzťahu staršieho syna. Stali sa členmi Jehovových svedkov. Túto situáciu sme zvládali, lebo sa nebránili spoločným modlitbám pri stolovaní, čo v tom období bolo minimálne raz za dva týždne. Ich odchod od Jehovových svedkov bol pre nás radostný.
Ťažšie som znášala vzdialenosť od mojich synov, vnučky a neviest... toľké kilometre... . Ďalší obojstranný zápal pľúc. Ale tu už prestanem vypočítavať koľko týchto mojich ochorení bolo, lebo vlastne som len chcela povedať, že „ak ochorie duša, ochorie aj telo, a naopak, choré telo dáva priestor na bolesť duše“.
Usilovala som sa vytvárať si taký vzťah k sebe, aby som neopomenula vstupný problém, aby som pochopila svoje prostredie a dokázala tak zvládnuť daný problém. Asi to prišlo neskoro. Zlomená duša sa ľahšie poddáva a potom jej stačia malé impulzy, aby vystrčila svoje pazúrky.
Vidím to aj teraz pri vypovedaní činnosti srdca, srdcovo-cievneho systému aj v tomto mojom zápale priedušiek- chrípke. Normálne som schopná spracovať všeličo, ale v momente, keď je niečo neusporiadané, stačí akýkoľvek závan zvonku a bác! Pomenovaný problém prestáva byť problémom. Môj problém zo stroskotania môjho staršieho syna, rovnako neprestáva bolieť. (Bývalé gamblerstvo, jeho rozchod s manželkou, jeho nízky invalidný dôchodok.) Uvedomujem si svoju slabosť, bezmocnosť a spolieham sa len na modlitby.
Učím sa, že život treba brať tak, ako ide. Poznať v ňom Božiu vôľu s spoliehať sa na Božiu prozreteľnosť. K tomu nech mi pomáha aj táto modlitba Františka z Asissi: Bože, daj mi pokojnú myseľ, aby som prijala veci, ktoré zmeniť nemôžem. Daj mi silu, aby som zmenila veci, ktoré zmeniť môžem. A daj mi múdrosť, aby som rozlíšila jedno od druhého.
Obrázok: Gify Nena
