« Back

Smutná správa

iba tri dni

mi bolo dopriate tešiť sa z dvoch hviezdičiek milej dievčiny.

Nie, ešte neumrela.

Ale má metastázy v pľúcach a mojou žiačkou už nebude, pretože o jej život sa bude bojovať v zahraničí.

Prosím týmto Vás všetkých, ktorým dala povzbudenie, o modlitby.

Viac pre ňu nemôžem urobiť.

A nehnevajte sa na mňa, ak sa na dlhšiu dobu odmlčím .

Je mi tak, ako by mi umieralo vlastné dieťa....bol to záblesk neba....a  ja predsa nie som hodna, aby som smela vidieť viac....

A ak sa po čase objavím, nepohoršujte sa.

Zatiaľ zbohom, priatelia. Už nie som učiteľka srdcom, ale iba niekto, kto si ponižujúco na dôchodku musí zarábať.

Aby prežil v Slovenskom štáte!

Comments
sign-in-to-add-comment
Už sa teším na jedovaté poznámky, ako "bublina spľasla". Ale ten príbeh dievčaťa spred troch dní bol skutočný, aj keby ste šli na mňa bičmi.
Posted on 15/09/12 22:09.
Stále je skutočný. Najviac z celého (minulého) príbehu ma zasiahli jej slová "Ak ma Pán nechá žiť....chcem byť celý život pri chorých deťoch...zasvätím im celý život....A ak si ma zoberie- budem v Jeho nádhere čakať na ďaľších z našej rodiny, až tam za mnou prídu a tam sa poteším s toľkými svätými a s Pánm Ježišom,a s babičkou....Život je krásny tak či tak....." A stála radosť v jej očiach.

Život je krásny tak, či tak. Ona to už vie, tak mladá a tak krásna / šťastná (aj vo svojom utrpení).
Určite sa pomodlím. Za ňu, aj za teba a za jej blízkych, nech vás Pán poteší, keď si tak milé stvorenie (azda) vezme k sebe. emoticon
Posted on 16/09/12 11:01.
Jej, nevedela som, že to urobí smajlíka. Chcela som ti nakresliť srdiečko.
Posted on 15/09/12 22:16 in reply to Eva Baranovičová.
Ďakujem. Vidno, že si matka.
Posted on 15/09/12 22:27 in reply to Eva Baranovičová.
Ak sem ešte pozrieš, Mária Irmuška, chcem sa modliť za tvoju utrpenie so Sedembolestnou Matkou... a vyprosiť ti nové duchovné dieťatko... Nie, nie ako náhradu! Ale pre naplnenie tvojho srdca, ktoré je stvorené pre Lásku! Nemôžeme smútiť, vieme sa aj v utrpení radovať. Je to iná radosť ako smiech a výskanie, je to plná svätá radosť človeka, ktorý vie, že na také vzácne Hviezdičky čaká nebo a plnosť radosti v Pánovi. A je to zasa Láska Boha, ktorý nám dáva všetko vo všetkom. Keď mamičke odchádza dieťatko, čaká naň Pán, aby ho viedol k večnej radosti. A dieťatko je s nami stále! Keď nie viditeľne, aby sme ho mohli láskať a ochraňovať, tak neviditeľne, čo nás ľudí bolí, ale s oporou našej Matky Pánovej prebolí kaťdá bolesť! Tomu verím z celého srdca a to ti vyprosujem, Mária Irmuška!
Posted on 16/09/12 13:13.
A ako si písala: nie ešte neumiera - darujete si silným spojením srdiečok Lásku na diaľku:0) Veď ešte budete v kontakte. Isto ti zavolá, napíše! veď je ešte tu! Nech ti dá silu a oporu pre smutné správy, a nedovoľ, aby ti niekto vzal tvoju radosť z toho, že si stretla vo svojom živote takú hviezdičku!
Posted on 16/09/12 13:17.
Modlím sa aj za tvoje dievčatko aj za teba, Mária Irma... Nie, ešte nie je koniec, ešte je tu, tvoja dievčinka a ty vždy budeš učiteľkou srdcom...(prepáč prosím moje chyby v texte)
Posted on 16/09/12 13:23.
Dalsi dobry clovek,vasa duchovna dcerka,ak to tak mozem nazvat,bude oddnes v mojich modlitbach kazdy den,uz pred tromi dnami som plakala pri pribehu o nejemoticon((A teraz este viac placememoticonVerim,ze nase modlitby jej pomozu a Pan ju ponechaemoticonAby mohla uskutocnit svoj ciel,pomahat inym chorym detickam.A ak nie,bude Vas posilnovat z vecnej radosti.
Posted on 16/09/12 15:56.
S Bohom, Mária

Aj ja budem myslieť na Teba a dievčatko - jej zdravie, život a dušu...
Veľmi krásne si to napísala: "... záblesk neba."

Nech Vás žehná Pán a daruje svoj Pokoj (Nm 6,24)
Posted on 16/09/12 16:32.
Milá pani Mária - zažili ste záblesk neba a už odteraz nič nebude ako predtým.
Ak by to nebola pravá láska, nebolelo by to.
Veľmi vzácny človek zanechá hlbokú brázdu v našich srdciach...
Dve hviezdičky sú už aj v našich srdciach, hoci sme ich spoznali iba cez Vaše krásne slová.
Vďaka, že ste sa s nami o ne podelili!
Posted on 16/09/12 17:46.
Ďakujem.Všetkým, čo ste sem napísali. Vyhýbala som sa hodiť sem pohľad, pretože škodoradosť aj medzi kresťanmi konzumujem vo svojom prostredí ako denný chlieb a preto som už tak vycvičená, že ak niekto zdvihne mačací pazúr, vidím v ňom dvojmetrový meč.
So súcitom a povzbudením som nepočítala.
ĎAKUJEM.
Posted on 16/09/12 18:28.
Mária, naozaj je to krásny a zároveň aj smutný príbeh, utvrdzuje ma v tom, že máme žiť a tešiť sa z každej chvíľky prežitej z danou osobou. Minulosť nechávať za sebou, nebáť sa budúcnosti a tešiť sa z prítomnosti. Veľmi by som ťa chcela objať a povedať, netráp sa ... (ale takto cez internet to nejde)
Budem teda myslieť na nás všetkých aspoň v modlitbe.
Posted on 16/09/12 20:58 in reply to Mária-Irma Danieliszová.
Škodoradosť medzi kresťanmi, to je dobrý oxymorón.
Posted on 16/09/12 21:20 in reply to Mária-Irma Danieliszová.