« Back

Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších...

Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších...

Sedeli sme v čakárni, a čakali, kedy nás zavolajú "dovnútra". Bolo nás plno. Vládlo tu ticho, ktoré prerušovalo iba smrkanie jednej staršej, obyčajnej ženičky.

Dýchala nosom, ale neustále ním nahlas posmrkávala, až sa mi to zdalo neúnosné. Všetci sme boli zapojení do toho jej smrkania, lebo všetci sme si ju obzerali, a dúfali, že s tým prestane.
Rozmýšľala som, ako jej povedať, že to už nevládzeme počúvať... Jednoducho ju poprosiť, aby dýchala ústami... No našťastie, neurobila som tak. Pomyslela som si: "Rozhnevám si ju, a čo ak sa stane, že s ňou budem ešte aj na izbe? Len buď trpezlivá, možno za to ani nemôže... Možno je chorá psychicky, a čo s tým narobíš? Nič. Iba jej ublížiš"...
Čas plynul, až ma z týchto mojich myšlienok vytrhol hlas sestričky, ktorý ma zavolal "dovnútra", a tak oddelil od ľudí na chodbe...
 
"Pani, pani, preberte sa, už máte po tom", počujem ako z iného sveta nejaký ženský hlas, ktorý ma vracia do reality všedných dní, a z mojich úst sa prederie iba slabé: "Ďakujem", a uvedomujúc si, že mám už po operácii, zasa sa nechávam kolísať sladkým spánkom, v ktorom sa rodí liečenie...
 
Prebrala som sa na izbe, kde zasa len  z diaľky počujem hlasy dvoch žien, pacientky na vedľajšej posteli, a sestričky. Rozprávajú sa, sestrička odchádza a ja si uvedomujem, ako ležím na mokrej plachte. Chcem sa pohnúť, ale moc sa mi to nedarí...
Pozriem sa jedným okom na moju spolubývajúcu, v ktorej spoznávam posmrkávajúcu pani. Usmiala som sa. Vedela som to, - pomyslela som si. Čo je zaujímavé, žiadne vyrušujúce zvuky som nepočula...
Snažím sa postaviť, lebo mi treba ísť na wecko. Zošuchnem sa z postele, a v tom cítim, ako mi krv steká po nohách, a jej kvapky kropia zem, na ktorej sa mi nedarí dobre udržať. Opriem sa o posteľ, hlava sa mi točí, podvihnem prikrývku, ktorá dovtedy zakrývala krvavú plachtu. Rozmýšľam, čo so mnou, nevládzem sa natiahnuť ani za taškou, v ktorej mám hygienické potreby.
V tom mi tá moja kolegyňka, ktorá bola tiež po takej operácii, ako ja, len mi stačila povedať, že asi v ľahšom štádiu, keď tak nekrváca, - podáva hygienické potreby, aby som ich použila, že ona má dosť. Nechcem, však mám svoje, ale ona nalieha, vraj sú najlepšie na svete...
O chvíľu sa opýta, či nechcem pohár vody, a skôr, ako stihnem povedať, že si nejako prejdem k umývadlu, a načerpám, sama mi nalieva z fľašky zo svojho nočného stolíka, a podáva so slovami: "Je sladká, ale po narkóze musíme rýchlo nabrať hladinu cukru, a musíme veľa piť, aby sme tú chémiu zo seba rýchlo dostali von, chápete, aby sme ju dostali von z obličiek"... a ja si spomeniem na slová Ježiša, že nám bude raz odmenený aj pohár vody, ktorý s láskou podáme núdznemu...
V tom zazvoní na sestričku, aby ma odprevadila po chodbe k wecku, aby som neodpadla...
Postarala sa o mňa, ako moja mama...
Nestihli sme si takmer nič povedať. Neviem ani jej meno. Lebo o chvíľu po ňu prišli jej rodinní príslušníci.
Volá sa to jednodňová chirurgia. V ten istý deň vás odoperujú, i pustia domov.
Bláznovstvo. Kto len mohol takéto niečo vymyslieť? Rozmýšľam, že to musel byť iba chlap, ktorý nevie, ako sa žena hrozne cíti po takejto ženskej operácii.
Prichádzam ku nej, a tuho ju objímam a ďakujem za jej pomoc.
Z očí sa mi tlačia slzy, zmohnem sa iba na slovká vďaky. Nech jej to drahý Pán všetko odmení, akú lásku mi preukázala v čase môjho veľkého súženia.
Odišla a aj ja čakám na odvoz domov.
A mám o čom premýšľať.
Táto žienka mi dala lekciu lásky.

Ďakujem ti, Bože, že si mi ju poslal do cesty môjho života. Ochraňuj ju a sprevádzaj po všetky dni jej života, až do tvojho Nebeského Kráľovstva.

 

obrázok: google

By Eva Vráblová
08/04/19 16:30
10932 Views, 0 Comments
Average (0 Votes)
The average rating is 0.0 stars out of 5.

related-articles-from-others

newest-from-author

Comments
sign-in-to-add-comment

whole-profile
Ž95,1 Poďte, plesajme v Pánovi, oslavujme Boha, našu spásu.

Eva belongs-to:

Žilinská diecéza Žilinská diecéza
Dekanát Rajec Dekanát Rajec
Farnosť Rajecká Lesná Farnosť Rajecká Lesná

Friends

Štefan Hrbček
Martin Lojek
Miroslav Priecel
Ján Pankovčin
Anna Lojeková
Robert Krett
Martin Majda
Marcela Bagínová
More
June 19
Daniel Ruščák commented on Eva Vráblová's blog entry, Bohu vďaka!....
12:22
October 21
Eva Vráblová wrote a new blog entry, Rodičia, viete, čo si vaše deti kupujú na desiatu?.
15:19
May 4
Eva Vráblová wrote a new blog entry, Deti - ako plod manželskej lásky.
11:53
April 16
Eva Vráblová updated a blog entry, Súcitíme.
12:27
Eva Vráblová updated a blog entry, Súcitíme.
12:19
Eva Vráblová wrote a new blog entry, Súcitíme.
12:13
April 12
Eva Vráblová updated a blog entry, Priatelia sú hviezdy na nebi.
17:43
Eva Vráblová wrote a new blog entry, Priatelia sú hviezdy na nebi.
17:39
April 10
Eva Vráblová wrote a new blog entry, Milujem, milujem svoj život.
17:22
April 8
Eva Vráblová wrote a new blog entry, Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších....
16:42
Subscribe to Eva Vráblová's activities. (Opens New Window)