Našu farnosť mnohí poznajú práve kvôli verejnému domu, ktorý sa tu nachádza. Viete jedna túžba je, aby bol čo najskôr zatvorený, ale druhá a tá je oveľa vážnejšia, aby sa obrátili srdcia majiteľov a všetkých, ktorí tam chodia - toto je úmysel našej modlitby. Veď aj keby ho zatvorili u nás a otvoria ho inde, aký to má význam? Kde skončia duše týchto našich bratov a sestier? To je otázka, ktorá nás ťaží. A preto sa snažíme každý piatok obetovať adoráciu v našom kostole, okrem iných úmyslov aj na tento úmysel. Veríme, že Boh môže urobiť zázrak.

Tu zákonníci a farizeji priviedli ženu pristihnutú pri cudzoložstve, postavil ju do prostriedku a povedali mu: „Učiteľ, túto ženu pristihli priamo pri cudzoložstve.  Mojžiš nám v zákone nariadil takéto ženy ukameňovať. Čo povieš ty?  Ale to hovorili, aby ho pokúšali a mohli ho obžalovať. Ježiš sa zohol a prstom písal po zemi.  Ale keď sa ho neprestávali vypytovať, vzpriamil sa a povedal im: „Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň.“ A znovu sa zohol a písal po zemi.  Ako to počuli, jeden po druhom - počnúc staršími - sa vytrácali, až zostal sám so ženou, čo stála v prostriedku.  Ježiš sa vzpriamil a opýtal sa jej: „Žena, kde sú? Nik ťa neodsúdil?“  Ona odpovedala: „Nik, Pane.“ A Ježiš jej povedal: „Ani ja ťa neodsudzujem. Choď a už nehreš!“