Aj mňa to napadlo, či je to v súlade s pravidlami (alebo ako to nazvať, neviem presne) svätej omše... ale súčasne mi to pripadalo úplne ako z Písma: Pri večeri vzal Ježiš chlieb a dobrorečil, lámal ho a dával učeníkom, hovoriac: "Vezmite a jedzte: toto je moje telo." (Mt 26, 26)...

Kde by som našla podrobný popis liturgie?

Ak ju neštuduješ, tak sa s tým nezdržiavaj. Žijem tiež v nemecky hovoriacej krajine (rakúsko) a mám nemeckých spoľahlivých kňazov na linke (rádio) kde všetko vysvetľujú. Ľudia sa pýtali na podobné veci o liturgii - vysvetlí ako o. Štefan, no čo s tým urobíš? Možno nemáš iný kostol, ak povieš kňazovi - hovoril im pápež:-) a nič. Ježiš je láska a môže všetko. To, čo koná kňaz je vecou ich dvoch.-)

neboj, o. Štefan, Ježiš ich dá zasa dokopy:-)

Ďakujem

Kľudne sa sústreď na Pána a ostatné urobí On

Niet za čo Ak sa začneš venovať rozoberaniu "pravidiel" neskončíš a zničí ti to zážitok premenenia. Mne sa to stalo tiež, bola som potom fixovaná na to, kto slúži, čo robí. Potom som prestala-začala som sa modliž tú liturgiu, požehnanie pre kňaza, ktorý slúži omšu a napokon to posudzovanie prestalo.

Neoľutuješ, že sa učíš reč. Kde študuješ, ak to chceš napísať?

ešte raz ďakujem. Znovu mám pokoj, pretože rozhodne nechcem byť neposlušná katolíckej Cirkvi, nakoľko si ju nesmierne cením a mám ju rada.

Nikdy som poriadne nemala príležitosť učiť sa po nemecky, ale zisťujem, že aj napriek všetkým pravidlám je to veľmi pekná reč. Som teraz na študijnom pobyte vo Pforzheime - blízko Stutgartu.

teším sa! Ľudia sú milí, pohostinní a ak stretneš tých iných, nie milých, len ich požehnaj On ich premení na požehnaných Ja som vôbec nemala v pláne učiť sa tú reč, ani sa mi nesnívalo, ale som rada, že ju viem. Spoznala som úžasných ľudí To želám aj tebe, Zuzanka!

Ahoj Zuzka, no z rečí viem, že v Nemecku to vraj s Crikvou a vierou je dosť biedne. Rád by som ti robil tlmočníka, čo napokon aj študujem a nemčinu samotnú asi počujem tak často ako ty, i keď som na Slovensku. Neviem prečo si teraz tam, ale verím tomu, že za pol rok už by si vedela sa dorozumieť. Sme predsa len Slováci. Jazyky nám idú dobre. Nech ťa žehná Pán Ježiš a sprevádza Panna Mária pri všetkom!

A chcem sa ospravedlniť, že píšem tak trošku štylisticky zle, ale doprial som si trošku vína na večer. Držím ti palce!

Ďakujem ale neviem si predstavit, ako by si mi mohol robit tlmocnika . A ďakujem za požehnanie

Tak toto je brutálne... katolícky(?) kňaz si vymyslí svoju omšu a potom ju slúži namiesto katolíckej omše.

Rímsky misál neumožňuje kňazovi opustiť len tak presbytérium a podať si ruku s každým (ak to neumožnila miestna Konferencia na základe zvyku). VSRM 82: "Je však vhodné, aby každý naznačil znak pokoja triezvo iba najbližšie stojacim."

No a to, že kňaz prijímal až po ľude, tak to už niet slov. Naozaj! Toto je postup, ktorý sa nikde v misáli nenachádza. Táto omša nemala nijakú legitimáciu. Túto omšu si vymyslel ten kňaz. Dá sa naozaj pochybovať o legitímnosti omše, kedže sa omša konala inak, ako ju Cirkev legitimovala, prijala a odovzdala pre dobro ľudu.

Som maximálne zhrozený!

Ľudkovia zlatí, blížia sa nám najkrajšie sviatky a máme toľko radosti z nového Sv.Otca....nechcem to tu kaziť, iba povedať svoj názor.
Prísne jednotná bola sv. omša iba pred koncilom, všade na svete v latine a rovnako slúžená. Malo to svoje výhody a nevýhody. V Paríži , Varšave a Bratislave bola sv. omša na chlp rovnaká.Nevýhoda: ľudia, ktorí nevedeli latinsky, sa miesto sv.omše modlili ruženec a odpovedať kňazovi vedeli len miništranti a ľudia, ktorí mali v škole latinu.
Po koncile sme počuli sv. omšu v rodnej reči. Prekvapením bolo pre mňa, že nie každý bol nadšený. Veru aj frfľali. A koľko kriku narobilo, že je sv. omša tvárou k ľudu! Vraj chrbtom k Ježišovi vo Sviatosti. Umiestnili svätostánok na bok. Zasa zle!
Čo sa týka toho zážitku Zuzky:
Ja som vyrástla v dedine na Morave. Pán farár vždyposv. omši vyšiel pred kostol a podebatil si s ľuďmi, podal si s každým ruku. Bolo to možné, lebo nás bolo tak 50.
Neviem si predstaviť podávanie rúk, ak sa v Poprade vyrojí z kostola 1500 ľudí v nedeľu....
O spôsobe sv. prijímania rozhoduje výlučne konferencia biskupov príslušnej krajiny a veriaci sú povinní toho sa držať.
Že kňaz prijíma ažpo veriacich, sa nepáči ani mne.
Alesv. prijímanie na ruku- prečo nie? Pán Ježiš pri poslednej večeri nekŕmil apoštolov ako vtáčiky....Je horšie, ak dakto prijíma do ústa nehodne....Ak naši otcovia biskupi rozhodli- do úst- natŕčať ruku by bola neposlušnosť. Tak o tom nediskutujem.
Ako ťažko prijímali ľudia dovolenie nášho dp. farára pred 45 rokmi, hrať na sv. omši na gitarách. Mali sme aj bicie, ale tie sme museli používať veľmi jemne. Text piesní kontroloval pán farár....hrali smelen cez obetovanie a cez a po sv.prijímaní- s pauzou na ticho pre poďakovanie. Áno, aj ja stará teta som už hrávala r.1968 na gitaru. Bola som však aj organistka a oboje mi bolo rovnako milé. Samozrejme takáto mládežnícka "kapela" nemá hrať iba pre seba, aj Boží ľud musí mať príležitosť zapojiť sa do liturgie.
Navštívila som viaceré krajiny a každá má svoje zvláštnosti. V Nemecku a Rakúsku podávajú rukypo sv.omši, lebo veriacich je málo.V Taliansku bežne po kázni tlieskajú.V Nitre sú indické sestričky, ktoré počas sv. omše vo svojej kaplnke prinášajú obetné dary s tancom. Moje spolusestry v Burundi- stredná Afrika- prinášajúako obetené dary jedlo, ktoré sa rozdá po sv.omši chudobným rodinám. Sestry z Etiópie sú východného- koptského- obradu a ich spev je veľmi
monotónny pre naše uši, ale pre ne znamená čosi majestátne a krásne. Ja osobne popri našej veľmi ľúbim aj gréckokatolícku liturgiu, či je slúžená po slovensky alebo starosloviensky. Zaujímavosti nám rozprávali otcovia saleziáni z Japonska a preberanie niektorých národných prvkov je známe u jezuitov už od 17.storočia. Jezuiti by nikdy nešli proti Sv. Otcovi, pretože majúnavyše osobitný sľub poslušnosti pápežovi. Teda všetko , čo je na Božiu chválu, je dobré, zlé je to, čo pochádza z vypínavosti a neposlušnosti.

To podávanie rúk kňazom, že opustí presbytérium v rámci sv. omše by nebolo správne. Ja som myslela, po sv. omši, už po Iďte v mene Božom, keď ľudia vychádzajú. Ako zbnak pokoja to môže urobiť diakon. To je zasa na diecéznom biskupovi. Keď sme mali diakona, chodil strednou uličkou v kostole, podal ruku prvému na kraji a ten ho podal ďalej.
Ako som vyššie písala- prijímanie kňaza až po ľude je zrejme niečo svojvoľné.
Ale mnohé nezvyklé veci napokon "prejdú", iné sa odstránia.
A propo, páčilo sa Ti, keď sv. Otec František I. včera najprv pred požehnaním poprosil Boží ľud, aby sa pomodlil a sám sa sklonil? Mne veľmi.
Keby sa Zuzkina skúsenosť stala na Slovensku, mal by si právo obrátiť sa na svojho diecézneho biskupa. Bolo to však v cudzine . A ja sa teším do afriky, aj ponesiem v obetnom sprievode nejaké banány a ananásy pre chudobných za rytmu bubnov....a ponávrate na Slovensko sabudem tešiť na slovenskúsv.omšu, hoci som nemeckej národnosti. Caritas Christi urget nos.....

Viem si predstaviť, že si zhrozený. je potrebné mať v tých veciach prehľad, nemeckí kňazi konzultujú biskupov a je viac menej ponechané na kňaza, nakoľko sa pridržiava platných liturgických predpisov. V tom je prenechaná zodpovednosť kňazovi. Čo sa týka veriacich ovečiek, ktoré sa ocitnú na takej sv. omši, je vysvetlené kňazom, ktorý je absolútne verný liturgii - že taká sv. omša je platná, ako každá iná! Netreba vyvolávať pochybnosti u veriacich, ak nie je možné riešenie! Ve´d čo by to pomohlo, kňaz má svojho nadriadeného, a priamym nadriadeným je mu Boh. Ak nie je možné riešenie - čo v tom prípade nie je, lebo veriaci môže jedine ísť na omšu inde, viac nič. A ak takú možnosť ani nemá, čo potom?

Super, Irmuška Tak je!