...tak to nepochopí. Lk 15, 8-10 Alebo ak má žena desať drachiem a jednu drachmu stratí, nezažne lampu, nevymetie dom a nehľadá starostlivo kým ju nenájde? A keď ju nájde, zvolá priateľky a susedky a povie. Radujte sa so mnou, lebo som našla drachmu, čo som stratila. Hovorím vám: Takú radosť majú Boží anjeli z jedného hriešnika, ktorý robí pokánie.

Hovorí sa, že pokiaľ človek niečo nezažije, tak to nepochopí. Vo väčšine situácií to skutočne tak je. Hoci sa človeku môže zdať, že danú vec chápe, keď ju zažije, zistí, že má väčšiu hĺbku. Uvedomí si, že doposiaľ vec videl len na povrchu.

Tak to bolo aj s týmto podobenstvom a so mnou.

Keď som ho čítala,vysvetlila som si ho, že to Boh hľadá človeka presne tak, ako žena hľadá stratenú drachmu a keď ho nájde, raduje sa z toho. Avšak brala som to tak ako keď si, napríklad založím niekde kľúče a neviem ich nájsť. Trochu ma to hnevá a snažím sa ich nájsť, avšak ak sa mi to nepodarí a musím niekam ísť, vždy si môžem požičať kľúče od niekoho z mojej rodiny.

S týmto podobenstvom je to však trošku inak.

Opravovala som jeden prsteň, z ktorého vypadlo niekoľko drobných brúsených kamienkov a stratili sa. Preto som sa vybrala do Bratislavy, do jedného špecializovaného obchodu, kde som si nakúpila potrebný počet a nakoľko boli drahšie zobrala som iba toľko, koľko som potrebovala.

Čo sa však stalo? Zasadzovala som už posledný kamienok, keď mi zrazu vykĺzol z prstov a zmizol v koberci. Ako pozerám, tak pozerám, nebolo ho vôbec vidieť. Ďalšou cestou do Bratislavy by sa oprava nepríjemne predĺžila časovo, čo som si už nemohla dovoliť. Iný kamienok som už nemala. V tej chvíli bol pre mňa nenahraditeľný.

Kľačala som teda na koberci a zo vzdialenosti desiatich centimetrov som ho prezerala, či nezazriem niečo sa lesknúť. Moja snaha vyzerala úplne márna. Dlaňou som pomaličky prechádzala kúsok po kúsku, či nepocítim drobnú hranu uprostred mäkkého. Stále nič. Už-už som myslela, že ho nenájdem a vtedy, vtedy som ho zbadala. Tam. Pomaly som sa blížila, nespúšťajúc z neho oči, aby sa mi náhodou znovu nestratil. Uf, našla som ho. Moja radosť bola nesmierna. Začala by som dokonca aj tancovať, keby som sa nebála, že ho znovu stratím. S trasúcimi sa prstami som zasadzovala drobný kamienok, tentoraz už nad stolom, aby sa mi len tak ľahko neodkotúľal. Hotovo. Dielo bolo dokonalé.

A tak je to aj s Božím hľadaním nás. Bezo mňa, či bez teba by jeho dielo nebolo úplne dokonalé, také aké ho naplánoval. Preto sa tak raduje, keď sa mu dáme nájsť. Keď voláme o pomoc a dovolíme, aby nás zazrel.

Foto je ilustračné.