„Vy im dajte jesť“ (Lk 14.13) – mať účasť na Božej štedrosti.

Stalo sa to v okolí Betsaidy. Učeníci vidiac zástup, ktorý sa zišiel za Ježišom z rôznych miest, vo vzduchu vetrili problém - množstvo ľudí, zmrákanie sa, málo jedla, pusté miesto. Preto prichádzajú a naliehajú na neho, aby ľudí rozpustil nech si idú zaobstarať jedlo.

„Vy im dajte jesť“ (Lk 14.13) – znie Ježišova odpoveď. Viete si predstaviť ich reakcie??? Zvraštené obočie z toho, že si z nich robí žarty, vyčítavé pohľady či sa im bolo treba ozývať, ... V tomto zmätku niektorý z nich zakoktal: Ne-ne-nemáme tu, ni-ni-nič i-i-iba päť chlebov a dve ry-ry-ryby. Zmetení, ale za to poslušne prinesú päť chlebov, dve ryby a nechápavo usádzajú ľudí na trávu. Pravdepodobne ešte nikdy nemali taký chaos v číslach, napočítať do 50 resp. 100 ako teraz. Nedôverčivo zazerajú a čakajú, či skôr tŕpnu čo také ich učiteľ urobí, aby ich vysekal z tejto šlamastiky v ktorej sa čím viac cítia namočení. Ten berie večerné menu, upiera zrak na nebo, ďakuje za to málo, začína lámať a ...

Ak by sa obďaleč nachádzal nejaký očný lekár, alebo logopéd určite by sa pri pohľade na nich cítil kompetentný zasahovať. Vypleštené oči, spadnutá sánka. Jednoducho: Šok! Zdesenie! Údiv!
Skúsili ste sa niekedy vžiť do kože učeníkov? Pravdepodobne mnohí z nás, aj keď nemáme horúci temperament taliana, či španiela, určite by sme sa po vlastných štípancoch obrátili napríklad na Jána, ehm radšej nie ten je mäkký, skôr na Jakuba, aby nás svojou vypracovanou rukou rybára pár krát „pohladil“ a tak ubezpečil že to nie je sen. Ktovie čo všetko im pri rozdávaní prebiehalo mysľou. Judáš už možno kalkuloval čo by vynášala takáto pekáreň, Petrovi - odborníkovi na rybolov, zas nešla do hlavy ďalšia netradičná rybačka a k tomu na suchu. Ale určite aspoň jednému došlo, že Ježiš nežartoval, keď im na začiatku hovoril: „Vy im dajte jesť!“ To isté hovorí aj nám. Akýkoľvek životný priestor, v ktorom sa pohybujeme, je pre nás tou zelenou trávou (Mk 6. 39). Naše srdce ako aj celý život je košom, v ktorom Boh rozmnožuje to, čo tam On sám dáva, ale aj to čo mu ponúkame. Rozmnožuje vieru, odvahu, ... a zvlášť chlieb svojho Slova. Slova, ktoré je univerzálne a mocné.

Aká je udivujúca sila Božieho slova! Rôznym spôsobom sa jedným príbehom, jednou vetou, jedným slovom prihovára mladším i starším, zasväteným i laikom, manželom i slobodným, katolíkom, protestantom ako i neveriacim. Slovo, ktoré posilňuje, napomína, usmerňuje, povzbudzuje, oživuje. Slovo, ktoré je svetlom pre naše nohy, pravdou pre našu myseľ a pokrmom ktorý sýti naše srdce pretože: „Nielen z chleba žije človek, ale z každého slova, ktoré vychádza z Božích úst.“ (Mt 4,4).

ZDIEĽANIE SA K LITURGICKÝM ČÍTANIAM

Učeníci dostávajú, aby sa nasýtili, ale aj dávali ďalej. K tomu sme vyzvaný aj my a preto chceme tu na Mojej Komunite vytvoriť priestor k vzájomnému podeleniu sa tým čo mne konkrétne dnes Boh hovorí cez svoje Slovo, ktoré zaznieva počas Pánovho dňa - nedele. ŽIVOT ZO SLOVA - pod týmto názvom tu budú uverejňované liturgické čítania tej - ktorej nedele a v rámci komentárov môžeme tak lámaný a prijímaný chlieb (v modlitbe, na sv. omši, ...) odovzdávať ďalej, aby sa tak v tejto „internetovej jedálni“ mohli posilniť ľudia, ktorí tu prichádzajú z rôznych miest (Mt 14.13).

V tomto prípade tu nejde o zdieľanie svojich názorov, či rád pre iných, tie majú svoje opodstatnenie na inom mieste tejto web stránky, ale o osobné a aktuálne delenie sa Božím slovom. Teda nejde tu o bežnú diskusiu v ktorej si vzájomne komentujeme a odpovedáme na svoje komentáre. Samozrejme tento spôsob zdieľania Božieho slova je rôzny a je na tvorivosti každého z nás, kto ako to urobí. Pochopiteľne, že ak v danú nedeľu nevnímame Božie oslovenie cez liturgické čítania nie je vhodné robiť niečo nasilu a za každú cenu.

Veríme, že cez tento spôsob komentárov si navzájom pomôžeme odkrývať to bohatstvo, ktoré v Božom slove máme.

Nech aj nasledujúci úryvok z knihy Vezmi a jedz od biblistu o. Františka Trstenského v nás prehĺbi hlad po slove, ktoré vedie do večnosti.

„Čerstvý voňavý chlieb a čistá pramenitá voda sú pokrmom a nápojom, po ktorých človek opakovane túži, aby nimi utíšil svoj hlad a smäd, a nikdy sa mu nesprotivia. Možno aj preto Božie slovo obsiahnuté v Svätom písme je pripodobnené k chlebu a vode. Dokáže nás nasýtiť, a predsa cítime potrebu vziať ho znova a znova do rúk. Duchovné čítanie Svätého písma sprevádza ľudstvo už od prvých okamihov jeho vzniku, lebo sa dotýka našej existencie a otvára ho smerom k Nekonečnu, po ktorom túži.“
 

autor úvodníka Jozef Greš