Pripravujem sa na veľkonočnú spoveď a rozmýšľam, že ani dobre nepoznám definíciu hriechov podľa nášho náboženstva. V jednej kázni som si vypočula, že „hriech je vedomé a dobrovoľné prestúpenie Božieho zákona."  A na začiatku svätej omše v modlitbe vyznávame, že “ hrešíme myšlienkami, slovami a skutkami"...  Potom sme sa učili niečo o hriechu všednom, dedičnom...

Myslím si, že každý človek nemá rovnaké hranice dobra a zla, že si ich prispôsobujeme svojím životným podmienkam. Hoci už aj rozprávky nás ako deti učili rozlišovať dobré od zlého. Ale niekedy pre vlastný prospech urobím niečo zle, alebo neviem zaujať k tomu kresťanský postoj. Niektoré moje hriechy okolie pozná, niektoré sú skryté. Môžem ich robiť teda úmyselne, alebo z nevedomosti, že neviem všetko znášať. Každý človek je háklivý na to svoje v zamestnaní, v rodine, v spoločnosti, v politike. Zväčša sme zameraní každý sám na seba. V tejto spoločnosti vnímame život ako súťaž, bez ohľadu na tých druhých. Niekedy mi susedka, ktorá mi v situácii, keď mi robí zle, povie “budem sa za vás modliť“. Už to viem prijať, lebo tá modlitba môže pôsobiť aj opačne.

Na záver myšlienka, ktorú som si vypočula z cez internet:“ Keď mám mať čisto v sebe, okolo seba, mám stále čo robiť."